PI-NEWS.SK

Istanbulský dohovor je dokumentom Rady Európy podobne ako Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý je dokonca súčasťou Ústavy SR. V čase jej schvaľovania len málokto by si predstavil, ako ho bude Európsky súd pre ľudské práva interpretovať...

Pozrime sa na niektoré jeho rozsudky. V roku 1997 uznal sadomasochizmus za ľudské právo, v roku 2002 skupinový sex, tiež adopciu detí a manželstvo pármi toho istého pohlavia, dokonca i transexuálmi v roku 2002 v prípade Goodwin vs. Spojené kráľovstvo a v roku 2008 rozsudkom E.B. vs. Francúzsko. Prípad Dickson vs. Spojené kráľovstvo bol víťazstvom pre poskytovanie umelého oplodnenia a prípad Scherer vs Švajčiarsko pre pornografiu ako slobodný prejav. Zároveň poprel právo na život plodu, na výhradu svedomia farmaceutom a niekoľko krát na náboženskú slobodu. No a v roku 2002 tu bol ešte jeden pozoruhodný rozsudok.

Rozsudok I. vs. Spojené kráľovstvo potvrdil právo na anonymitu pre transexuála. Muž, ktorý si zmenil pohlavie na ženu a „pracoval ako zubná sestra v armáde, chcel absolvovať kurz pre všeobecné zdravotné sestry, ale nebol prijatý, lebo nedoložil rodný list.“

O rok neskôr odišiel na invalidný dôchodok a stal sa transsexuálnym aktivistom. „V roku 2001 chcel študentskú pôžičku, ale znova miestny úrad žiadal aj rodný list„, podobne ako aj „väznica, kde sa uchádzal o pozíciu administratívnej asistentky„. Na základe rozhodnutia Štrasburgu Británia v roku 2004 zaviedla nový proces ako si zmeniť pohlavie a získať k tomu nový rodný list so zmeneným rodom.

Toto je už realita 15 rokov, že Cirkev v Británii ani nevie, či sobáši naozaj muža a ženu, alebo páry toho istého pohlavia. A katolícki biskupi ani netušia, či náhodou do seminárov neprijímajú ženy so zmeneným pohlavím, lebo rodný list im to nepotvrdí. 

Samozrejme, byť iným „pohlavím“ nevyžaduje zmenu biologického pohlavia, stačí, že osoba len potvrdí, že už 2 roky žije ako iné pohlavie a plánuje tak až do smrti. Ešte jej dvaja odborníci dajú posudok, že trpí tzv. genderovou dysfóriou, čo je považované za poruchu. Ak žije v partnerstve alebo manželstve, druhá strana jej musí dať súhlas na takúto zmenu „pohlavia“. Netreba ani dodávať, že tieto podmienky sú už samé o sebe považované LGBTI hnutím za porušovania ľudských práv.

Takže ani nám netreba žiadne príručky o LGBTI či gender, stačí, ako to urobila táto vláda, implementovať výchovu o ľudských právach. Keď teraz vidíme, ako sudcovia voľne narábajú s pojmami tohto starého dohovoru, tak čo môžeme čakať od nového dokumentu, ktorý používa ďalšiu nedefinovanú gender terminológiu?

Proti pojmu „gender“ sa postavili konzervatívne krajiny už v roku 1995 na Pekingskej konferencii o ženách v roku 1995. Harvardská profesorka práva Mary Ann Glendon o tom potom intenzívne písala ako o snahe feministiek zaviesť svoju terminológiu, ktorú už používali gender feministky. Gender považovali za rolu oddelenú od biologického pohlavia. Prijatá deklarácia a plan for action mali dať podnety a teda aj nový obsah Dohovoru OSN na eliminináciu všetkých foriem diskriminácie proti ženám, tzv. CEDAW, ktorý SR tiež prijala.

V parlamente minulý štvrtok zaznievali posmešky, že ide o populizmus, na výhrady, že Istanbulský dohovor povedie k ďalšej evolúcií „práv“, privilegií a sankcií, aké si ani len nevieme ešte predstaviť. Ale veď gender terminológia je záväzná pre členov EÚ už v Smernici EÚ o minimálnych štandardoch, právach a ochrane obetí zločinu z roku 2012, kde v definícii zločinu narába s pojmami rod, rodové vyjadrenie a rodová identita. Toto už je teda v súlade s novším, evolučnejším dokumentom EÚ, ktorým je Charta základných práv EÚ. Tu už je uznané právo každého na manželstvo, kým v Dohovore o ľudských právach to bolo len o mužoch a ženách. I právo na založenie rodiny je už od manželstva oddelené, bariéry pre legalizáciu eutanázie odstránené… 

Takto vyzerajú vylepšenia, ktoré Smer, SNS, Harabinovo HZDS a prvýkrát podrazácky Bugárova strana SMK odhlasovali podporou Lisabonskej zmluve a teda aj Charte EÚ.

Takže milý otec Kuffa, ak to myslíte so svojim bojom proti genderizmu vážne, musíte sa postaviť aj Rade Európy a Európskej Únii. Ukončiť členstvo v Rade Európy, ktorej dohovory sú záväzné pre 39 členských štátov (teda aj tých mimo EÚ), je možné 6 mesačnou výpovednou lehotou. Európska únia má článok 50 o vystúpení, ktorý je možno realizovať referendom a tak vyjadriť odpor voči tejto ideológii a ďalším neduhom, ktoré členstvo v EÚ a Eurozóne so sebou prináša. Napokon aj krajiny ako Švajčiarsko či Nórsko nie sú členmi EÚ, ale pekne s EÚ obchodujú v tzv. Európskom ekonomickom priestore ako by sme mohli i my. Istanbulský dohovor je len posledný budíček, lebo kresťania už niekoľko alarmov prespali. No už teraz je neskoro.

Môžeme dúfať, že SNS zabojuje o svojich voličov a bude tlačiť na vládu odmietnuť Istanbulský dohovor. Mnohých aj tak stratila tým, že na to doteraz kašľala a robila si svoje kšefty. Uznesenie NR SR na poslednú chvíľu nezachránilo totiž ani Šefčovičovu kandidatúru. Bol to pekný pokus, za ktorý sa treba poďakovať Mariánovi Kotlebovi, ktorý prišiel s takýmto nápadom a zachránil Kuffovi renomé. Bolo by naozaj naivné vymeniť podporu vplyvného kňaza len za prísľub exkomunistovi a eurosocialistovi. Schválenie odmietnutia ratifikácie je dobrý manéver, na ktorom treba stavať a ďalej vysvetľovať, kam až korene gender ideológie siahajú. Také konšpirácie, ako bude púšťať mainstream, že z Ruska, sú hlúposťami, ktoré majú diskreditovať odporcov tejto ideológie.

Ešte jedno treba dodať. Ak sú tieto koncepty ľudských práv zlé, treba ponúknuť alternatívu. A tá je radikálne jednoduchá: ochrana ľudského života a súkromného majetku, na ktorých stojí rodina a manželstvo, sú základné kamene slobodnej a zodpovednej spoločnosti. V takej je rola štátu zredukovaná len na ochranu týchto dvoch princípov.

Autor: Slobodnyvyber.sk, Bratislava, Slovensko, 20.5.2019

 

Bublinové vnímanie reality je nebezpečné. Ak naviac sú niektoré z bublín podporované vedením sociálnych sietí, dôsledkom je vznik patologického správania.

 

Audio zde:

 

 

Tlačová agentúra zverejnila, že od druhej polovice roka 2020 sa pripravuje rozdelenie mesta do zón.

Vodiči, budú môcť bezplatne parkovať len v rámci svojej zóny. Mimo nej bude povolené bezplatné státie iba na dve hodiny, čo prakticky vylučuje častejšie používanie auta na dochádzanie do práce. Po dvoch hodinách totiž začne nabiehať povinnosť zaplatiť parkovné, ktoré bude v centre znamenať výdavok cca 15eur denne (2 eur/hod). Ak niekto napríklad používa auto ako prostriedok na rozvoz rodiny cestou do práce, musí rátať so sumou niekoľko sto eur naviac, ktoré bude stáť nerezidenčné parkovanie.

Množstvo Bratislavčanov sa naviac ulakomilo na vlastné bývanie v satelitných častiach v okolí Bratislavy. Pri neexistencii použiteľnej hromadnej dopravy je pre tieto rodiny auto jediným spojením so svetom. Vzhľadom na to, že trvalé bydlisko týchto majiteľov áut nebude v Bratislave, budú musieť platiť parkovanie od prvej sekundy státia.

Pritom ešte nie koniec zlým správam. Ak ste bratislavský „žobrák“, ktorý sa nezmohol na vlastný dom a parkujete doma na verejnej komunikácii, budete platiť minimálne 49 eur ročne.

Nový primátor Bratislavy Matúš Vallo tieto informácie potvrdil.

„Parkovacia karta pre prvé auto bude stáť na rok 49 eur, okrem bezplatného parkovania v mieste svojho bydliska bude k tomu pre domácnosť 100 hodín parkovania pre návštevy a tiež parkovanie zadarmo mimo svojej rezidentskej zóny na dve hodiny,“ informoval Vallo.

Suma 49 eur však bude len za prvé auto v rodine. Ak si naviac manželka kúpi z bazáru auto pre rozvoz detí na krúžky, rodina musí rátať s oveľa vyšším poplatkom. Druhé auto bude stáť 149 a tretie už 500 eur.

„Na tieto výšky poplatkov sme prišli na základe prepočtov, aby sme mali investície do dopravy a aby systém fungoval v mestských častiach,“ uviedol Vallo.

Štvrté auto si vyhoďte z hlavy, maximálny počet rezidentských kariet na jeden byt bude obmedzený počtom troch kariet. Pritom bezplatné parkovanie na dve hodiny mimo miesta trvalého bydliska bude obmedzené len na prvé auto.

Bude sa meniť aj doterajšia politika spoplatnenia. Bežne sa uvažovalo o pracovnej dobe ako o čase medzi 8:00 – 16:00, tomto čase bola v centre Bratislavy povinnosť platiť za státie automobilu. Po novom sa bude meniť čas spoplatnenia v širšom centre od 8:00 do 20:00. Okrajové časti mesta, kde je naopak problém s parkovaním večer, budú spoplatňovať státie automobilov od 20:00 do 8:00

Celkove budú štyri tarifné pasma s cenami parkovania 2 eurá za hodinu v centre a 50 centov za hodinu na okraji mesta

(ne)Voliči slniečkového primátora

Matúš Vallo bol doslova dosadený ako reprezentant novej elity, Progresívneho Slovenska. A táto nová elita dáva najavo, pre koho a akým spôsobom chce vládnuť.

Oligarchov, majiteľov nehnuteľností a developerov sa tieto pravidlá netýkajú, alebo im je to jedno. Človek, ktorý jazdí z jednej vlastnej garáže do druhej ani nezaregistruje, že došlo k nejakého spoplatneniu. Naviac, ak boháč zarába milióny eur ročne, pár tisíc eur za parkovanie je prakticky len almužna pre žobráka.

Mimochodom, spomínaný „nový vietor“ sa netýka len dopravy, napríklad sa začína hovoriť o „reštrukturalizácii“ Domu kultúry Istropolis. Však načo kultúra, keď môžeme mať ďalšiu kancelársku budovu, nie? Obrovský pozemok v centre mesta treba predsa efektívne využiť.

Rovnako sa budú z rozhodnutia magistrátu tešiť hipsteri, ktorí považujú za cool neviazať sa na nehnuteľnosti, prenajať si byt v centre Bratislavy a dochádzať do práce na bicykli. Neriešia rodinu, nakoniec deti sú predsa záťaž, ktorá spôsobuje ohrievanie klímy a tak treba pomôcť „matke Zeme„

Kto to pocíti, sú mladé rodiny s deťmi, ktoré sa zúfalo pretĺkajú od výplaty k výplate, dôchodcovia, pre ktorých auto znamená prostriedok na riešenie problémov, dochádzanie za lekárom, či návštevu vnúčat. Pocítia to aj spomínaní zamestnanci, ktorí cestovali autom preto, lebo z nočnej smeny, či na nočnú, mestská hromadná doprava je len ťažko použiteľná.

Bratislava nemá efektívny systém hromadnej dopravy, nemá záchytné parkoviská, nemá nič, čo by oprávňovalo chudákom doslova zakázať vjazd do centra mesta. Bratislava sa stáva mestom pre elitu. Nakoniec, preto si tam súčasného primátora elita dosadila.

Pre protestujúcich jedno upozornenie. Matúš Vallo sa pred voľbami spoplatnením parkovania netajil. Naopak, bola to jedna z jeho nosných tém. Ak ho niekto volil a dnes sa mu to nepáči, jeho problém. Hlupáci sa musia poučiť na vlastnej škode. Luxusom je pre nich nielen vlastníctvo auta, ale aj vlastníctvo rozumu.

Autor: Slobodnyvyber.sk, Bratislava, Slovensko, 5.5.2019

Zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/komentar-novy-primator-bratislavy-urobi-z-auta-luxus-len-pre-hornych-desattisic/

---

 

 

OBSAH

Preambula

I. Predmet a účel 
II. Definície
III. Prístup k dohodnutým objektom a priestorom a ich využívanie
IV. Rozmiestnenie vojenskej techniky, dodávok a materiálu
V. Vlastníctvo majetku
VI. Bezpečnosť
VII. Vstup na územie a odchod z územia
VIII. Logistická podpora
IX. Motorové vozidlá
X. Oprávnenia a licencie
XI. Pohyb lietadiel, plavidiel a motorových vozidiel
XII. Jurisdikcia/ Právomoc v trestnoprávnych veciach
XIII. Väzba a prístup k osobám obmedzených na slobode
XIV. Disciplína
XV. Jurisdikcia/ Právomoc v civilnoprávnych veciach
XVI. Vyňatie z daňovej povinností na úradné účely
XVII. Vyňatie z daňovej povinnosti na súkromné účely
XVIII. Dovoz a vývoz na úradné účely
XIX. Dovoz a vývoz na súkromné účely
XX. Colné konanie
XXI. Aktivity súvisiace s vojenskou službou
XXII. Vojenská poštová služba
XXIII. Menové a devízové otázky
XXIV. Zamestnávanie osôb
XXV. Uzatváranie zmlúv
XXVI. Postavenie zmluvných dodávateľov
XXVII Životné prostredie , bezpečnosť a ochrana zdravia
XXVIII Prevádzkové a komunikačné služby
XXIX Vykonávanie dohody a riešenie sporov
XXX Nadobudnutie platnosti, zmeny a trvanie dohody

PRÍLOHA A Dohodnuté objekty a priestory

Slovenská republika a Spojené štáty americké, ďalej spoločne označované ako „zmluvné strany“ a jednotlivo ako „zmluvná strana“,

vedomé si svojich práv a povinností vyplývajúcich zo Severoatlantickej zmluvy, podpísanej dňa 4. apríla 1949 vo Washingtone;

berúc do úvahy, že Ozbrojené sily Spojených štátov („USA„), ich rodinní príslušníci a zmluvní dodávatelia môžu byť prítomní na území Slovenskej republiky a že účelom tejto prítomnosti je prehĺbiť snahy zmluvných strán o podporovanie mieru a bezpečnosti v oblastiach spoločného záujmu a výhod, a podieľať sa na spoločných obranných aktivitách;

berúc na vedomie, že prítomnosť Ozbrojených sil Spojených štátov prispieva k posilneniu bezpečnosti a stabilite Slovenskej republiky a regiónu;

želajúc si podeliť sa spravodlivým a udržateľným spôsobom o zodpovednosť pri podpore Ozbrojených síl USA, ktoré môžu byť prítomné na území Slovenskej republiky;

uznávajúc pôsobnosť Zmluvy medzi štátmi, stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených sil, podpísanú v Londýne dňa 19. júna 1951 („NATO SOFA„), ktorá nadobudla platnosť a účinnosť dňa 23. augusta 1953, vrátane ustanovení ohľadom samostatných dojednaní, doplňujúcich NATO SOFA;

uznávajúc Dohodu o nadobúdaní a poskytovaní služieb medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Ministerstvom obrany Spojených štátov amerických, podpísanú v Bratislave dňa 15. decembra 1998 („ACSA“), ktorá nadobudla platnosť a účinnosť dňa 15. decembra 1998;

uznávajúc Dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických o bezpečnostných opatreniach na ochranu utajovaných vojenských informácií, podpísanú vo Washingtone dňa 11. apríla 1995 („Dohoda o bezpečnosti informácií„), ktorá nadobudla platnosť a účinnosť dňa 11. apríla 1993;

uznávajúc potrebu posilniť ich vzájomnú bezpečnosť, prispieť k medzinárodnému mieru a stabilite a prehĺbiť spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti: a

želajúc si uzatvoriť dohodu o posilnenej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými:

sa dohodli nasledovne: