PI-NEWS.SK

22. dub, 2018

Jalal Suleiman je rodák zo Sýrie. Na Slovensko prišiel študovať a nakoniec sa tu usadil. Získal štátne občianstvo, odkrútil si v tom čase povinnú vojenskú službu a odvtedy život zviazal natrvalo so Slovenskom...

Suleiman je slovenským občanom. Nielen to, je príkladom dokonale integrovaného migranta. Vysokú školu s obhájeným doktorátom ani v našej krajine nemá veľa ľudí.  Jeho prínos spoločnosti je určite pozitívny, ako sa hovorí, odovzdáva viac ako dostane. V podstate je dokonalým prototypom, ktorého by mali príslušníci vítacej kultúry „nosiť na pleciach a ukazovať po výstavách...

Napriek tomu je nenávideným. Dôvodom je nielen fakt jeho politickej orientácie. Komunistická strana je pre mnohých ľudí stále symbolom totality.  Hlavnou príčinou je však niečo iné.

Jalal Suleiman dokonale pozná úskalia migrácie, vie, že vo veľkom počte je to nerealizovateľný sociálno-inžiniersky projekt. Vyjadril sa:  „Za minulý rok bol počet imigrantov, ktorí dorazili do Európy, 626-tisíc. Podľa toho by išlo, ak dobre rátam, o kvótu až 10 500 utečencov pre Slovensko. Kvóty treba odmietnuť.“ A v súvislosti s podporou Ruska zas priznáva ruský podiel na záchrane Sýrie pred teroristickým prevratom a myslí si, že sme svedkami jedinej vojny, kde Sýria je jedným z frontov. Ako podporovateľ Sýrie nemôže inak, musí podporiť Rusko aj v jeho súboji so Západom.l

Nabúrať posvätnú kravu multikulturalistov? Odmietnuť kvóty, ktoré nám tak veľkodušne podarovala svätá Angela? To snáď nie!

Podporiť démonické Rusko, ktoré už ako z histórie vieme neustále niekoho likviduje, je ďalším zločinom z pohľadu fanatického eurohujera.

Raz Rusi mordovali nevinných Poliakov – celé dva roky priamo v Moskve, neskôr nevinných Francúzov, ktorých mlátili od Moskvy až ku Seine, potom za čias Sovietskeho zväzu nevinných Nemcov, na ktorých ako už tradične vykonávali genocídu obludných rozmerov od Moskvy až do Berlína. [irónia – pre slabšie chápajúcich]

Jalal Suleiman je potom zradca euroatlantických záujmov, keď hovorí:  „Dnes je záujem Rusov naďalej politicky podporovať Sýrčanov. Lebo dnes sa front tiahne od Jemenu cez Sýriu až po Krym a za Damaskom a Krymom už nie je nič iba Moskva, a to Rusi dobre vedia. Preto, pokiaľ ide o Ukrajinu a Krym, mám pre Rusko pochopenie.

Niet sa čo diviť, že si pred ním každý slušný slniečkár odpľuje. Čo je však paradox, aj jeho migrantský pôvod sa stáva terčom. Len preto, že ho nemajú radi. Pri iných migrantoch, ktorý sú „naši,“ však ich pozadie nevadí

Hospodárskych novinách sme sa potom mohli dočítať.

Na túto tému samotný Suleiman zareagoval na svojej stránke sociálnej siete

Redaktorom mainstreamu sa nepáči, že imigrant Suleiman burcuje ľudí proti prevratu a za ochranu štátnych pilierov a ústavnosti v SR!

Nepýtajte sa ma vážení priatelia na môj pocit, keď redaktori hospodárskych novín, či iných slniečkárskych novín, s veľkou dávkou hnevu a rozhorčenia poukazujú na pro-ruského „imigranta“ Jalala Suleiman rodeného vo Wreide, ktorý organizuje pred prezidentským palácom protest pod heslom „My sme tu doma“. ( blogeri denník N mna dokonca nazývajú pro rusky trulo 🙂 ).

Nuž nalejme si čistého vina, mainstreamu toto konanie vadí a drzo poukazuje na to,že Suleiman je imigrant. „Slušne “ mu dajú vedieť, že „nie si tu doma ty imigrant! “ Prečo toto posolstvo neadresujú aj pro americkému Mesažnikovi ( dokonca na rozdiel od neho som si aj tu na Slovensku odkrútil povinnú vojenskú službu, čo sa nedá povedať o niektorých, ktorí zaujali posty ministrov obrany SR!)

Novinár kanadského pôvodu Nicholson bol prítomný pri všetkých záhadných udalostiach ktoré ovplyvnili slovenský národ za posledných dvadsať rokov. Média hlavného prúdu ho priam zbožňovali a otvorili mu dlhý koridor! Azda on nebol imigrant?

A prečo sú za to, aby Slovensko prijalo emigrantov, ktoré nám nanútila EÚ? Také konanie sa nazýva pokrytecké, keď na jednej strane, toho kto chce brániť republiku osočujú, urážajú a nazývajú migrantom a na druhej strane chvália toho, ktorý nám tu posiela a umiestňuje ľudí- skutočných migrantov, ktorí túto republiku budú len vyciciavať.

Je zaujímavý fakt, že nemám problém sa prezentovať v alternatívnych médiách o ktorých sa traduje, že sú konšpiratívne, pro nacionalistické a zároveň je takmer nemožné sa i čo len par minút prezentovať v médiách hlavného prúdu!

Nuž vážení priatelia, dovoľte mi im odkázať a myslím si že aj vo vašom mene, nech si trhnú nohou!

My, ktorí odmietame sorosove nadácie a považujeme ich za rakovinou v politike, sme tu doma! My, čo odmietame prevrat pod falošným heslom slušnosti, sme tu doma. My, ktorí tu chceme sociálne spravodlivú spoločnosť, sme tu doma! My, ktorí sme exekuovaní, vykorisťovaní, hnaní na okraj politického života, sme tu doma! My, ktorí odmietame NATO a velebíme mier, sme tu doma! Nech žije takéto Slovensko!

Treba povedať, že v jeho slovách je oveľa viac pravdy, ako v slovách redaktora tzv. mainstreamu. V skutočnosti je práve imigrant na ktorého hádžu špinu, človekom, ktorý nám ukazuje úctu k zákonom a starostlivosť o slovenské záujmy a záujmy väčšiny Slovákov. Z tohto pohľadu si rozhodne zasluhuje úctu.

Od mainstreamu, ktorý by sa mal teoreticky zaoberať témami v prospech slovenského národ sa chvály nedočká. Asi netreba zdôrazňovať prečo. V skutočnosti je Suleiman viac Slovákom, ako redaktor, ktorý sa vyžíva v tom aby ho pohanil. Práca redaktora je iná – a záujem slovenského národa to nie je…

Autor: Slobodný Výber, Slovensko, 22.4.2018

Zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/dvojity-meter-mainstreamu-pri-hodnoteni-migrantov/


 

 

 

11. dub, 2018

Slovensko a Maďarsko sú v mnohom podobné krajiny. Ich obyvateľstvo prežíva veľmi podobné problémy a starosti...

Mnohé podobnosti by sa dali nájsť aj medzi Fidesz a Smerom SD. Obe strany majú napríklad problém s korupciou vo vlastných radoch. Ale na druhej strane, ktorá vládna strana v Európe ich nemá.

Na rozdiel od obľúbeného Fidesz-u, Smer SD sa potáca na tenkom ľade klesajúcich voličských preferencií . Tie mu sústavne klesajú už od roku 2012. Dnes väčšinu voličov tejto strany drží nie presvedčenie v kvalitu politiky Smeru, ale nedostatok dôveryhodnej alternatívy. Stále im sociálna demokracia vychádza ako najmenšie zlo, aj keď u mnohých naozaj už len natesno.

48% podpora, akú získal v nedeľných voľbách Fidesz, to je pre Smer SD príliš vzdialený most. Smer nateraz kopíruje osud kedysi vládneho HZDS.

Hlavným rozdielom medzi Fidesz a Smer SD je ich postoj k vlastenectvu.

Viktor Orbán postavil Fidesz na čelo umierneného vlasteneckého prúdu. Za vlády Smeru SD sa vlastenectvo na Slovensku stáva nežiaduce, po poslednej novele Trestného zákona takmer až trestné.

A nie je to vecou posledných mesiacov. V auguste 2009 polícia tvrdo, a hlavne zbytočne, rozohnala protestujúcich občanov Šarišských Michalian, ktorí protestovali proti zlej bezpečnostnej situácii v obci. To  nielen prispelo k strate hlasov pre Smer vo voľbách v roku 2010, ale privodilo Smeru aj dlhodobú „karmu“, v podobe vzniku ĽS Naše Slovensko.

ĽS Naše Slovensko sa pre Smer ukázala psychologicky nezvládnuteľným sústom. Viktor Orbán vzal „ultrapravicový“ Jobbik na vedomie s tým, že také strany sú prirodzenou súčasťou politického spektra. A v týchto hodinách predseda Jobbiku Gábor Vona odstupuje pre zlé volebné výsledky strany,  dosiahla len 13% z počtu poslaneckých mandátov.

Na Slovensku, za vlády Smeru SD, boli rôznymi spôsobmi nasadené represívne zložky štátu proti ĽS Naše Slovensko.  Na prípadné tvrdenie, že tieto  zložky konajú nezávisle od politikov, odpoviem protiotázkou, kto tomu verí?

Ako by dnes vyzerali preferencie Fidesz-u, ak by vláda Viktora Orbána podobne pristupovala k Jobbiku ?

A zďaleka nejde len o ĽS Naše Slovensko. Zakuklený príslušník NAKA sa stal pre mnohých obrazom, ktorý charakterizuje možno posledné roky vlády Smeru.

Načo boli dobré tie teatrálne prejavy sily, napríklad Adriana (Sheila), na ktorú poslali celý autobus zakuklencov? Na čo bolo dobré mieriť na Rostasovu ženu s dieťaťom na rukách zbraňou?

Ak politické špičky Smeru očakávali, že tento pevný postoj „proti extrémizmu“ voliči ocenia v prospech Smeru SD, tak to bolo naozaj uvažovanie „mimo misu“.

Už aj bežný človek nezaujímajúci sa o politiku cíti, že aj v ňom je kus „extrémistu“. Nakoniec v diskusiách pod článkami či na sociálnych sieťach, sa od „slniečkárov“ veľmi veľa ľudí sa o sebe dozvedelo, že na ľudí, ako sú oni, čo nesúhlasia s presídľovaním migrantov na Slovensko či s pozitívnou diskrimináciou, by mala byť nasadená NAKA za „rasizmus“ a „xenofóbiu“.

Súdne procesy, ako ten aktuálny s Milanom Mazurekom naozaj nepridávajú dôveru občanov v systém. To, za čo je súdený Milan Mazurek povedali mnohí bežní ľudkovia na rôznych miestach. Ak teraz získajú poznanie, že môžu byť za svoje slová odsúdení, tak to ich možno privedie k opatrností vo vyjadrovaní, ale k voľbe Smeru SD iste  nie.

Je zrážajúce, ako dlho funkcionári Smeru SD dokázali prehliadať príznaky blížiacej sa katastrofy. A prehliadajú ich stále.

Sociálny balíček občana nezaujíma vo chvíli, keď má dojem, že pre systém a vládu nie je prvoradý. Že sa proste nenarodil do tej skupiny občanov, ktorá je pre vládu a EU prioritná. Je to dnes v istých aspektoch podobná situácia, akú Slováci zažívali počas národnostného útlaku v Uhorsku.

Najväčší kopanec si však spravil Smer-SD ohľadom kolaborácie s mimovládkami. Kým ĽS Naše Slovensko malo rušené priestory na mítingy aj v prípade vopred zaplatených sál, mimovládni aktivisti mali bezproblémový prístup všade, hlavne do škôl. Nakydali tam samozrejme na „Kotlebu“, koľko do neho vošlo, ale predovšetkým pritom budovali štruktúry a kontakty, ktoré v marci 2018 otočili proti Smeru.

Róbert Fico nepochopil, že kým Marianovi Kotlebovi niet čo vziať, iba ak osobnú slobodu, politickú stranu a 14 poslaneckých miest, tak na strane Smeru-SD je koristi požehnane. Od celej škály štátnych funkcií, cez prístup k informáciám a k rozhodovaniu o obrovských sumách. Rovnako zaujímavé je   prípadné ovládnutie represívnych zložiek štátu. Po ich ovládnutí sa dajú  mnohé vyšetrovania  zastaviť, iné spustiť, so všetkými výhodami, ktoré takýto stav prináša.

Bolo preto len otázkou času, kedy Smer schytá drtivý úder od svojich „spojencov “ v boji proti „fašizmu“. Na protestujúcich  uliciach a námestiach bolo počuť, ako by po prevzatí moci „víťazi“ naložili s „oligarchami“ či funkcionármi Smeru-SD.

A naozaj to v jeden februárový deň vyzeralo so Smerom-SD veľmi zle. V jeden deň sa dostala na verejnosť správa o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, o udalostiach v byte Tibora Rostasa (mierenie zbraňou na ženu s dieťaťom na rukách) a zároveň to bol deň, kedy sa o slobode slova rozhodovalo na súde  s Milanom Mazurekom.

Takmer každý občan schytal od Smeru SD za tie roky nejakú tú boľačku a tak je v stave hľadania náhrady  za vládne strany. V prípade dobrej motivácie a dôvery by sa mnohí k protestom pridali.

Dnes mohlo byť mnoho vecí inak, a by organizátori protestov postupovali s väčším rozhľadom a mnohí z nich nemali minulosť takú, akú ju majú, rôzni tí „vítači“ a pod.  Ak by sa nesnažili hneď ukradnúť protesty pre seba, pre svoju agendu, tak by boli ulice a námestia čoraz plnšie. A v predčasných voľbách by nastala pre Smer-SD pohroma.

Vďaka tomu, že organizátori protestov a s nimi spolupracujúci politici boli takí, akí boli, stihol Róbert Fico preskupiť sily, stabilizovať front a začať pripravovať protiúder.

Do akej miery bude protiúder úspešný závisí aj od toho, ako Róbert Fico porozumie príbehu Viktora Orbána. Dnes sú tak Viktora Orbán, ako aj Róbert Fico v pozícii, akú si zaslúžili. V prípade R. Fica bol osud v marci 2018 aj tak nadmieru milostivý.

Autor: Miro Juriš, Bratislava, Slovensko, 11.4.2018

zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/fidesz-viktora-orbana-je-uspesny-pribeh-smer-sd-upada-rozdielny-postoj-stran-k-vlastenectvu-priniesol-vysledky/


 

 

 

8. dub, 2018

Viem, že to nie je práve s prúdom, ale tri a pol roka po mojom odchode, po viac ako 15 rokoch v televíznom spravodajstve STV a neskôr RTVS, nie je taká dlhá doba, aby som zabudla. Veď také udalosti som tam zažila, že pri mojom hodinovom odchode na vlastnú žiadosť mi vedenie dalo rovno radšej podpísať mlčanlivosť. Také veci som tam zažila…

Redaktori RTVS píšu otvorený list, že pracujú slobodne, ale v nepriateľskej atmosfére. Tak ja im teda blahoželám, lebo tak ako po iné roky, aj posledné, to teda úplne slobodné nebolo a tú slobodu si každý musel vybojovať sám.

Ešte pár mesiacov pred mojim odchodom som totiž slobodne nemohla uverejniť reportáž o istej nemocnici, ktorej riaditeľ sa mi nemiestne vyhrážal. Mimochodom, veľký kamarát Kaliňáka a šéfredaktor mu na to aj naletel. Reportáž som nakoniec uverejnila, ale opäť ma to stálo veľa prebdených nocí a kus zdravia. Ale svoju prácu som milovala, verejnosť s tým nezaťažovala. Vyriešila som si to sama.

Takže, bývalí kolegovia pracujú slobodne. Tak ja im teda tlieskam, ale v nepriateľskej atmosfére? Hm, ako malé deti, ktoré v škôlke kričia, že bac bac, toto sa mi nepáči, oni sú na mňa prísni, žiadajú odo mňa sa zlepšovať, inak je vlastne všetko OK. To najdôležitejšie a to verejnoprávnosť spravodajstva je zabezpečená, ale to ostatné vylejeme na verejnosť, však teraz je taká citlivá doba a aj ten bac bac Rezník je teraz tiež v kurze… (upozorňujem, že môj stĺpček nie je o riaditeľovi Rezníkovi, ale o tom, čo sa deje aj s mojou verejnoprávnou televíziou)

Ešte pred asi piatimi rokmi totiž isté médium rozobralo kolegyňu na kúsky, ktorá tam pracuje dodnes , za jediný lajk článku na facebooku. Za jediný lajk a odborníci sa len predháňali, aké zákony, smernice, charty a uznesenie pre verejnoprávnych redaktorov porušila.

Čo sa za pár rokov stalo, že je dnes už všetko inak? Že mimoriadne postavenie redaktora v spoločnosti, deklarované zákonmi a jasnými pravidlami, dokonca v celom demokratickom svete, už u nás neplatia? Lenže demokracia má úplne jasné zákony aj pre verejnoprávneho redaktora. A je to správne, inak nám je pluralitný systém na dve veci.

Áno, aj mňa pravidlá obmedzovali, aj mňa zväzovali, ale uvedomovala som si, že nie mne slúži verejnoprávna značka, ale ja jej.

Ešte pred tri a pol rokom som sa, podľa pravidiel, nemohla verejne vyjadriť ani na súkromnom FB k žiadnej spoločenskej situácii až tak, že keď som z RTVS odišla, na FB som sedela celé dni, aby som to zo seba dostala von. Pretože RTVS patrí všetkým ľuďom všetkých slušných názorov, nie len tých mojich.

Dnes však už verejnoprávni redaktori môžu evidentne všetko. Dokonca verejne komentovať spoločenské udalosti v krajine a to absolútne bez obmedzenia a ešte sa pritom tvária, že je to priam ich povinnosť vytvárať názor. Akoby divák bol nesvojprávny hlupák, ktorému treba našeptať. Bez ohľadu na profesionálne skúsenosti, prežité, či dokonca zákony.

Je mi ľúto RTVS, lebo je to inštitúcia, o ktorú si celé desaťročia otiera sliny každý, komu sa to práve hodí.

Áno, nazvala som bývalých kolegov deti, lebo takto sa chovajú naozaj malé deti. Ak totiž píšu, že pracujú slobodne a nevedia si súkromné veci vyriešiť mimo občanov, tak potom je to ich nevyzretosť osobností alebo sebaklam dokonalosti. A to je cesta do pekla.

Kde boli signatári listu, keď ich vedenie šikanovalo tak, že plakali na chodbách, či ich presúvali za trest do rozhlasu? Ja som to vtedy riešila dlhé týždne sama, pridali sa jedine dvaja skúsení kolegovia, ktorí tam už dnes nepracujú.

Nepísala som však otvorené listy, ale ako dospelý človek som do práce prišla s právnikom a riešila to paritnou skupinou intervenčného stretnutia alebo úplne sama na Rade RTVS. Vtedy im to neprekážalo? Kde boli, keď vyhadzovali na ulicu ich kolegov? Vedeli to všetci, prečo vtedy neposielali otvorené listy? (verte mi, strašne rada by som na mnohé z minulosti niektorých kolegov zabudla)

Posledné týždne naozaj neverím vlastným očiam a pýtam sa samej seba, prípadne mi volajú iní novinári, či ešte vnímajú reálie, alebo už sa zbláznili. Či rozmýšľajú ešte správne, alebo už to nedokážu, či je toto ešte demokracia alebo už anarchia v budove, kde sme prežili mladosť a oddali sa práci tak naplno, že sme prišli až o zdravie. (nie, hlavu mám v poriadku)

Áno, otvorené listy píšu občas aj redaktori ČT, ale tie skutočne upozorňovali na zásadné zásahy a ovplyvňovanie ich práce. Mimochodom práce na takej úrovni, že dodnes s otvorenými ústami vstrebávam každé ich vysielanie. Spravodajské výkony, ktoré sú obrazom naozaj vyspelých osobností a pozor! Bez ohľadu na vek s neprehliadnuteľnou abnormálne vysokou profesionalitou práce. A tá skutočne nie je len o peniazoch.

Som za slušné Slovensko, kto ma pozná vie, že zaň bojujem už celé roky.

Včera na námestí zaznela aj výzva: „Vyjadrenia redaktorov RTVS sú silným varovným signálom, že normalizácia začína ovládať aj Slovenskú televíziu a rozhlas. A preto stojíme za všetkými slušnými a čestnými redaktormi z RTVS.“

Verím, že ľudia si želajú natoľko slušné Slovensko, že nikto nebude polemizovať o tom, že Ľubomír Bajaník, ktorý otvorený list nepodpísal, naďalej ostáva v kategórii slušných a čestných ľudí.

Mimochodom, nového šéfa spravodajstva RTVS Vahrama Chuguryana poznám dlhé roky. Vždy bol ako kolega taký slušný, že teraz môjmu výrazu asi ani nebude rozumieť, lebo je neslušný – až ma sral. Rovnako ako Ľubo. Obaja, mimoriadne slušní, čestní a inteligentní ľudia.

Ale asi tomu všetkému už nerozumiem. No, akoby povedal klasik v roku 1992 v Dědictví aneb Kurvahošigutntág: „Nová doba! Nová doba! Host vyhazuje vrchního!“

Pozn. autora: SOM ZA SLUŠNÉ SLOVENSKO! Ale také, kde si ľudia budú vedomí aj toho, že keď niekto má na niečo iný názor a nejde s davom, tak stále dostane šancu byť zaradený medzi slušných a čestných ľudí.

 

Autor: Lucia Tomečková, Bratislava, Slovensko, 8.4.2018

 

Zdroj: 

https://slobodnyvyber.sk/lucia-tomeckova-nova-doba-v-rtvs-host-vyhazuje-vrchniho/


 

 

4. dub, 2018

Agentúra TASR priniesla informáciu, že cenu Jána Langoša dostane nemecký prezident Joachim Gauck, Ján Benčík a Denník N.

V zdôvodnení sa píše, že je to „ocenenie za rozhodnutie povedať niektoré veci nahlas, hoci za povedanie pravdy zaplatia veľakrát nejakú cenu.

Správca nadácie Filip Vagač sa tiež vyjadril, že „nezávislé médiá na Slovensku sú veľmi podstatou súčasťou toho, aby sme poznali pravdivý obraz o krajine.“

K národnému oceneniu Jána Benčíka sa píše, že si ho zaslúžil za vytrvalosť a odvahu pri odhaľovaní pravdy, za jeho prínos k ochrane demokracie pred totalitou a za odstraňovanie extrémizmu. „Napriek tomu, že sa mu vyhrážajú a musí znášať kopu nenávistných odoziev, neúnavne a trpezlivo vyhľadáva materiály k tomu, aby nepravé správy, falošné nezmysly a konšpirácie dal do poriadku,“ doplnila členka nadácie Langošová.

Denník N bol ocenený mimoriadnou cenou za „svoju nezávislosť„.

Langošová sa vyjadrila, že „nezávislá a pravdivá žurnalistika má byť dôležitým odkazom a v kontexte súčasného diania sú takéto médiá kľúčové„.

K tomu sa žiada dodať, že Ján Langoš bol človek, ktorý hovoril vždy to, čo malo univerzálny presah bez ohľadu na režim, resp. ideové zameranie okolia. Poháňala ho viera v dobro človeka, snaha zabezpečiť základné slobody pre všetkých.

Jozefovi Mikloškovi odpovedal na otázku úloh budúcnosti

„Od novembra 1989 sme urobili takmer všetky formálny zmeny – zmenu právneho poriadku, máme vlastný štát a robíme transformáciu ekonomiky. Stále je pred nami veľká úloha – duchovná obnova spoločnosti. Tá nám chýba, v tejto oblasti to ide najpomalšie, práve preto sú ostatné zmeny také ťaživé. Na Slovensku ešte necítime pospolitosť – to je naša úloha pre ďalšie tisícročie: zjednotiť národ tak, aby sa naše hlavné úlohy pociťovali ako spoločné úlohy všetkých.“

Je skutočne absurdné predpokladať, že človek, ktoré vnímal kresťanstvo ako jednotiaci kultúrny základ a národ ako dôležitý kultúrny subjekt by mohol podporovať činnosť média ako je Denník N. Ak je pre niekoho náboženstvo tmárskou predstavou, ktoré je prekážkou ďalšieho vývoja, asi by s Langošom nedohodol. Médium, ktoré je schopné označiť Jána Čarnogurského za verejného nepriateľa len preto, lebo nesúhlasí s jeho názormi, je všetko iné, než nezávislý denník. Nakoniec aj s tou nezávislosťou je to doslova smiešne. Denník, ktorý sa stal propagandistickou hlásnou trúbou politického subjektu a jednej ideológie, podobné ocenenie jednoducho dostať nemôže.

Rovnako aj cena pre Benčika, ktorého špiónománia je pripomienkou činnosti agentov Bretschneidrov a domových dôverníkov z dôb nie tak dávno minulých je z hľadiska toho, ako myslel a fungoval Langoš rovnako absurdnou predstavou. U Benčíka sa naviac schádza skupina ľudí, ktorá sa programovo dohaduje na odstraňovaní „závadovových objektov“ z priestorov sociálnych sietí. Dokonca organizujú aj udavačské kampane do miest bydliska, školy a pracoviska s cieľom dehonestovať takéto osoby a dosiahnuť ich likvidáciu. Zatiaľ len profesnú..

Nie, títo ľudia, firmy a organizácie netrpia, ako sa to snažia nahovoriť predstavitelia nadácie. Naopak, prinášajú utrpenie druhým. Sú to prorežimné nástroje rodiacej sa totality. Podobnej ako bola tá, ktorú pomáhal Langoš vyvrátiť. A ako každý prorežimný nástroj sú títo ľudia oceňovaní a úkolovaní na likvidáciu triednych nepriateľov.

Z ceny Jána Langoša sa stal ideologický totalitný paškvil.

Prepáč, Janko. Odpočívaj v pokoji…

Autor: Juraj Poláček, Bratislava, Slovensko, 4.4.2018

zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/absurdnost-roka-cena-jana-langosa-pre-dennik-n-a-jana-bencika/


 

 

28. bře, 2018

Andrej Kiska súhlasil s vymenovaním novej vlády Petra Pellegríniho a tiež s menoslovom ministrov. Kontroverznou sa stala ministerka kultúry, ktorá bola objektom kádrovania a ktorá klamala.

Ľubica Laššáková pre Denník N predvčerom povedal, že George Soros reálne ovplyvňuje politické procesy hlavne v postsocialistických krajinách a že mimovládne organizácie sú príliš bohaté. Poznámka na mimovládne organizácie smerovala hlavne k tomu, že sú prevodovou pákou svojich sponzorov a že majú teda reálny vplyv na politické udalosti

Obidve poznámky sú správne a pravdivé.

Martin Šimečka osobne prejavil vďačnosť Sorosovi za zvrhnutie Mečiara. Rovnako pôsobia mimovládne organizácie aj v iných krajinách. Známym sa stala uniknutá komunikácia Georgea Sorosa s Hillary Clintonovou, kde je doporučuje, aby na miesto emisára do Bosny a Hercegoviny vybrala Miroslava Lajčáka zo Slovenska. To sa aj skutočne stalo. Relatívne nedávna osobná intervencia Sorosa u predsedu Európskej komisie Jean Claude Junckera, keď sa Sorosom financované organizácie v Maďarsku dostali pod tlak, je už len čerešnička na torte.

Dokonca aj začiatok moslimskej revolúcie v Egypte a legalizácia Moslimského bratstva sa neobišla bez účasti Sorosa a ním platených organizácií. . Moslimské bratstvo bolo dlhodobo považované za teroristickú organizáciu. Soros sa osobne zasadil, aby za vlády Baracka Obamu došlo k preklasifikovaniu organizácie. Následne podporil jej zapojenie do legálneho politického života v Egypte.

Následky poznáme, tragický rast islamského terorizmu a Egypt sa znova vrátil k vojenskej diktatúre, ktorú v miliónových demonštráciách podporili samotní občania.

Čiže je nespochybniteľný vplyv Sorosa na politické dianie.

Rovnako je dôležité sa zaujímať aj o to, aký spôsobom je tento vplyv vykonávaný. Soros predsa neriadi sám demonštrácie, nechodí do škôl osobne ovplyvňovať výchovu študentom. Platí sieť mimovládnych organizácií, ktoré sú založené na to, aby jeho myšlienky realizovali a prevádzali do praxe. Sú bohaté, dobre organizované, navzájom sa podporujú. Preto niet divu, že dokážu doslova zázraky, keď ide o „dobrú vec„.

Aj v tomto má Laššáková pravdu.

Napriek tomu pri pohovore u prezidenta sa za svoje slová ospravedlnila.

Iným slovami, bola kádrovaná hlásnou trúbou mimovládok a dnešnej neomarxistickej kulúrnej elity. Kádrovým pohovorom neprešla a tak zrejme dostala avízo: „Milá Ľubica – ak tak veľmi túžiš byť ministerkou, musíš svoje tvrdenia odvolať„. To sa aj stalo

Nevieme, prečo a kto zapríčinil tento stav. Možno Kiska povedal, že takúto konšpirátorku nevymenuje a odmietne vládu. A tak poslal odkaz do Smeru. Fico chcel mať zostavenie vlády rýchlo za sebou a preto v centrále svoju členku presvedčili, že musí „verejne odvolať„.

Lenže to ukazuje, že pravda je na prekážku politickým ambíciám.

Je možné, že Smer sa musel podriadiť tlaku mimovládok a Kisku. Po utvorení vlády uvidíme, aké poučenie si z toho zobral.

Prvá možnosť je, že sa prikrčia a v strachu už viac nikdy nebudú „čúrať proti vetru„. Jednoducho sa budú pýtať u Sosorosom platených mimovládok, či smú vymenovať toho, alebo tamtoho. Virtuálne zo Sorosa urobia koaličného partnera.

Druhou možnosťou je, že prekročenie tejto červenej čiary Smer nenechá len tak. Mimovládne organizácie a médiá nimi ovplyvnené začali kádrovanie otázkou – aký máte vzťah k Georgovi Sorosovi. Dovolená je len pozitívna, alebo neutrálna odpoveď. Podľa manuálu je to dobrý deduško, ktorý dava peniaze na charitu a nič, nikoho neovplyvňuje. V skutočnosti je to kádrovanie ako v roku 1968, keď sa pracujúci „pozítivne vyjadrovali k bratskej pomoci vojsk Varšavskej zmluvy,“ pred previerkovými komisiami ak si chceli udržať pracovné miesta. Aj pri nových previerkach treba tak ako v minulosti klamať.

Toto je zásadná systémová zmena, ktorú je nutné riešiť, ak si Smer a aj ostatné politické strany chcú udržať nezávislosť od tlaku mimovládok. Je nutný zákon o lobizme, ekvivalent zákona FARA v Spojených štátoch. Je nutné Sorosovi a jeho mimovládkam ukázať hranicu, ktorej prekročenie nebude dovolené.

Budúcnosť ukáže, ktorou cestou sa budeme na Slovensku uberať.

Autor: Juraj Poláček, Bratislava, Slovensko, 28.3.2018

Zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/komentar-nova-vlada-je-zalozena-na-lzi-a-kadrovani/