PI-NEWS.SK

31. říj, 2018

Je normálne, ak si každý človek vytvára svoj obraz na svet podfarbený jeho vlastným vnútrom a dokonca jeho vlastným egoizmom, ale ešte normálnejšie je, ak sa pokúšame o skutočnú objektivitu, teda o pravdu...

Veľa názorov na národ a národnosť vychádza práve z pohnútok ega a hlavne ak je už všetko vybojované. Sme často hrdí na to, že proste sme, ale nič viac. Potom sa dozvieme, ako nám všetci naokolo ubližujú. Nám, ktorí patríme k „nadradenej rase„, ktorá prišla z hviezd. (Slovano-Árijci).

Aj dlho po vzniku prvej Československej republiky chodili Česi na Slovensko a hlavne na jeho východ poučovať Slovákov, že sú Slováci, taká tu bola často hrdosť na svoj pôvod najmä u obyvateľstva z nižších sociálnych vrstiev a teda išlo o väčšinu. Slováci nemali pred vstupom do republiky takmer nijakú elitu, úrady zastupovali najmä Maďari, priemysel nebol najhorší, ale Česko bolo na tom lepšie. Slovensko bolo viac agrárnou krajinou , veď práve preto komunisti v 48 -roku vyhrali voľby iba v Česku, robotníci tam tvorili podstatnú časť, plus inteligencia, ktorá módne inklinovala k ideám marxizmu.

Je mnoho dôkazov o tom, že nebyť toho vyčítaného čechoslovakizmu, neexistujeme my Slováci dnes ako národ, čo ale nespomínam niečo akože musíme byť Čechom vďační a pod., len poukazujem na to, že dejinné udalosti sú jedna vec a skutočné cítenie a stav človeka, či národa vec druhá. Alebo aj inak povedané – božie cesty sú nevyspytateľné. Niekto jednoducho viac-menej zachraňoval Slovákov z časti aj proti ich vôli …

Nechcem sa sporiť o to, že kto sa presne zaslúžil o Slovenský národ a kto je jeho nepriateľ. Takto otázka nestojí, otázka stojí tak, že či sme schopní sa dnes definovať ako národ a ak áno, aká je naša úloha, čo chceme, debatovať o tom.

Pretože cesty k zlepšeniu situácie Slovákov mohli byť aj iné a nie horšie, napríklad federalizácia Rakúskej monarchie.

A dokonca v emancipácii národov Rakúsko-Uhorska sa dá vidieť aj niečo iné a to je egoistický zámer USA, kedy prezident Woodrow Wilson hovorí o práve na sebaurčenie národov jedine skrz vytvorenie národných štátikov, a to s úmyslom oslabiť Európu. Pretože predpokladal národnostné trenice a s tým spojené rozpor, čo sa naplnilo v II. svetovej vojne. Povedzme filozof Rudolf Steiner predpovedal novovzniknuvšiemu Československu životnosť 20 rokov. Lenže Steiner bol za sociálnu trojčlennosť v monarchii, čo je aj sen pre dnešnú dobu.

Kto by namietal, že však po páde Hitlera sa Československo znova objavilo na mape, treba si uvedomiť, že v demokratickej podobe iba na tri roky, jeho integritu neskôr garantovala iná krajina, a to bolo komunistické ZSSR. Robili to veru dôsledne ….

Po páde železnej opony ďalší vývoj už poznáme a nedajú sa nevidieť práve snahy o slabé Slovensko, či aj Česko, snahy o rôzne druhy pripojenia k mocnostiam, ide o geopolitiku.

Toto je všetko politika, ale treba sa baviť hlavne len o duchu národa, o jeho smerovaní, hoci aj tá politická snaha o národnú emancipáciu má svoje prvotné korene v samom národe, alebo aspoň v jeho kritickej časti a u inteligencie, až v druhom rade ide o politické kalkulácie, výzvy od veľmocí, garantovanie existencie pod rôznymi podmienkami a pod.

Pripojenie sa k Čechom bolo inštinktívne, ale zároveň pragmatické, oba národy aspoň posledný čas trpeli pod vládou Habsburgov, žiaden z nich nemal až tak agresívne nároky v zmysle národnom, akoby to mohli mať povedzme Poliaci, či Rusi, ak by sme sa pokúšali o územie viac na východ od Zakarpatia, a zas Chorváti, či Srbi boli pre nás ďaleko za masou Maďarov.

No treba si všimnúť aj rozmer určitého panslavizmu, veď Masaryk chcel koridor k moru a styky so Slovanmi Balkánu.

A toto pripomínam, lebo chcem ukázať obraz Slovákov širšom kontexte Slovanov, no naozaj nie len v zmysle rasy, pretože v vhlbšom zmysle sú Slovania Slovanmi práve akýmsi integrovaním mnohosti, rôznorodosti, hoci geneticky na Indoeurópskom základe ako na základe kultúrnom.

Nie je to síce celkom správny príklad, ale niečo také vidno v Rusku. Je tam aspoň snaha o symbiózu národov, ktorým ale sú v istom zmysle kultúrne nadradení Rusi. Nie ako zotročovatelia, ale ako tí, ktorí chápu ideu mnohostrannosti zjednotenú v nejaký morálny a mravný kontext. Aspoň teoreticky by to tak malo byť, v každom prípade Americká idea zjednotenia v zmysle dolára, v zmysle konzumu a pod., je akýsi protipól Ruskej, alebo Slovanskej idei o zjednotení v niečom vyššom, ide o vyššie ideály. Povedzme ako kedysi Európu zjednocovalo kresťanstvo.

Toto všetko ale uvádzam len v zmysle archetypálnom, lebo samozrejme je pravda, že aj USA, aj Rusko má reálne aj iné stránky.

Štatistik des Konigreichs Ungarns (1843) E. Fényes, keď sa pokúsil podať charakteristiku každého uhorského národa:

„Slováci sú miernej, pokojnej povahy. Slovák len zriedka pácha ťažké zločiny, je pracovitý, rozumný, súci na remeslá a pre vedu, je statočným vojakom. Naproti tomu je tvrdohlavý, zaliečavý, lakomý a nie je veľkým milovníkom čistoty.„

Nuž pojem národ holubičí asi nebude len mýtus Slovákov o Slovákoch, ktorí sa dnes snažia mnohí a za kadejaké peniaze, za kadejakú slávu a vyznamenania z US embassy rozbortiť.

Fényes ani alkoholizmus nespomenie, ktorý spomínala aj Slovák Štúr, rovnako ako dnešní kritici Slovákov s cigaretou marihuany medzi perami a ktorí navyše otvárajú dvere aj tvrdým drogám.

Isteže, treba byť aj čistotným, ale nie len telesne. Veď Kristus hovorí o obielených hroboch plných kostí, teda plných hriechu skazy a pod …. To je poukaz na to, že možno naši predkovia viac dbali o čistotu svojich duší, ako čistotu svojich tiel. To je ale zaujímavý postreh, ktorý z časti naráža aj na to, prečo Slovania nemali a nemajú úspechy vo vonkajšku, v materiálnom svete, teda veda a pod. Jednoducho psychicky dbali viac na vnútro, ako na vonkajšok a to sa týka Slovanov všeobecne.

Netreba tu hľadať iba genetiku, ide o mix kultúr, ktoré sa nevyhranili ani nadmieru hmotársky, ani veľkými úletmi mimo hmotnú realitu. Ale nie výrazne. Treba povedať, že prototyp Slovanstva a slovenskosti je všade tam, kde sa hovorí o Strednej ceste. Je síce nevýrazná, ale mocná, lebo pretrváva a bude niesť aj svoje plody. Veru, treba si povedať na rovinu, že Slováci svoje plody svetu ešte veľmi nepriniesli.

Minulý rok som bol v blízkej rodine na pohrebe 91 ročnej Rusínky. Padla tam veta v príhovore, že „Babka každý deň vstávala s otázkou – a čo dnes budeme robiť?„

Keď sme ju navštívili pri jej deväťdesiatinách, na stolíku ležala modlitebná knižôčka s motlitbou k archanjelovi Michalovi. Tomu kto integruje a vyvoláva otázky po zmysle, ale v duchu.

Veru ani v komunistovi Leninovi sa nezaprel Slovanský element, keď vydal knihu s nástojčivým názvom „Čo robiť„. (V skutočnosti názov románu „Čo robiť?“ použil v roku 1862 Nikolaj Černyševskij – pozn.ed.)

Otázka po zmysle, otázka, že čo robiť prichádza obyčajne po zažití prázdnoty v bežnom živote, kde len uspokojujeme svoje pudy a iné materiálny a plytké nároky.

Máme tu konanie, ktoré ospravedlňujeme ako evolúciu, ako prosto naháňanie sa za potrebami vpečatenými už v génoch, Západ vždy preto vedel čo robiť, veď predsa bojovať o sebapresadenie, obabrať protivníka pre zisk. Otázka po zmysle na Západe vyvstáva málokedy, veci sa majú samo sebou inštiktívne a týmto myslím anglosaského ducha.

Slovenskí progresivisti, neomarxisti a dokonca aj nihilisti nečerpajú z ničoho iného ako len zo Slovanského a Slovenského ducha, neujdú svojmu tieňu. Resp. bol to ich prvotný moment rozhodnutia, je o inom, ako ich chcenia uchopili iné „záujmové organizácie.„. To je duch slobody, ale videnej nejasne a do tohto vákua sa vložili sily pracujúce pre cudzie záujmy. Všimnime si Rusko. Pussy Riot sú o anarchizme, ktorý vždy v Ruskom národe bol, ale západný egoizmus tieto sily chce zneužiť pre seba.

Aj keď chcú mnohí vidieť, že Slováci mali len svojich bohov a sú akýmsi vesmírom, pravda je iná a tá je o tom, že Slováci môžu a potenciálne sú schopní integrovať kultúrne bohatstvo vôbec celého ľudstva. Reálne toto robila Európa, toto sa dialo odjakživa, ibaže Západ kultúru škrtol, alebo ak nie, tak sa nechal zožrať inými.

Buďme realisti, naozaj ľudia v strednej Európe majú širší zámer vedomostí, ako je to povedzme v USA, aj keď propaganda tvrdí, že nie je to celkom tak. Viem o čom hovorím, väčšinu svojho života pracujem ako robotník, teda sa stýkam s robotníkmi a viem čo vedia a čo nevedia.

To je už iná otázka, že prečo sa tie svojim spôsobom nevedomé vrstvy nechceli vyhraniť, nechceli sa stať „pánmi„, len málo z nich „kolaborovalo„. Dokonca sú záznamy z 19. stor. kde sa píše, že keď prídu Nemci či Maďari doprostred Slovákov, tak s nimi zákonite splynú. Tiež si Maďari poťažkávajú, že Slováci majú mnoho detí …

Čo sa týka alkoholizmu, Štúr v tomto Slovákov prirovnáva k Írom, čo boli potomkovia Keltov. Istý Ír, ktorý si myslím v Bratislave založil pub sa zdôveril, že on sa len vrátil do krajiny svojich predkov. Naozaj tu žili aj Kelti, a Kelti boli vysoko duchovní, ten alkohol je zrejme ako náhražka v absencii duchovna, jednoducho chýba náboženská extáza, drogy ju nahradia, u Rusov je to podobné.

Takže určite Jakub Goda nemá pravdu, ak dal status, že Československo bolo fajn, lebo v ňom Masaryk zlikvidoval alkoholizmus. Pretože je tu tiahnutie aj k iným drogám a povedzme aj k týmto, ktoré berie sám Jakub Goda a myslím tým hlavne jeho ideológiu.

Charakteristiku Slovákov dnes vytvárajú kadejaké egoizmy a „záujmové skupiny„, a tak iba čiastkovo , alebo celkom lživo. Len zriedkavo je počuť otázku, že „kto sme a čo robiť„. Pretože určití Slováci dnes vedia kto sú z úst cudzincov robia len to, čo im títo cudzinci povedia. Majú v sebe určitú národnú náladu, ale pre ich duševno-duchovnú lenivosť a aj rôzne chyby charakteru nepôjdu ďalej, naopak to čo sami neurobili uchopia cudzinci a to hlavne pre hmotárske záujmy. Lebo ja som to ešte nepovedal? Pre mňa Slovák je človek, ktorý maximálne žije morálno-mravnými princípmi v duchovnom zmysle.

A za tie zdvihne hlas, päsť i zbraň.

Autor: Jozef Kamenský, Slovensko, 31.10.2018

Zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/cechoslovaci-co-robit/


 

23. říj, 2018

Už sa stalo zvykom, že „mienkotvorná“ tlač niečo vypustí bez overenia a vysvetlenia protistrany. Portál O médiách vytvoril fámu, že RTVS ide cenzurovať opozíciu. Politici opozície neváhali a vytiahli „do boja„. Nebola to pravda...

Rovnako vytiahli do boja aj „mienkotvorné“ denníky a portály. Zbežný pohľad na hlavné denníky hovorí, že sa pripájajú k politickej úderke, keď pretláčajú tému cenzúry.  Priestor na vysvetlenie RTVS bol vyhradený (ak vôbec) niekde ku konci správy, pričom nadpisy ukazovali niečo iné.

Slobodný výber oceňuje snahu aktuálneho vedenia RTVS dať priestor aj ďalším stranám názorového spektra na Slovensku. Nie je to dokonalé, ale rozhodne je cítiť zlepšenie. Hoci interný materiál nepostráda logiku v bode informovania krátkych správ, bol formulovaný nešťastne.

Netreba robiť z predstavenia opozície škandál. Opozícia preto nevládne, že nedokázala zaujať voličov vo voľbách. Využíva každú príležitosť na škandalizovanie a samozrejme nesmierne citlivo a bolestne preciťuje, keď príde o nejakú možnosť sa prezentovať.

Novinári však majú informovať a nemajú podliehať emóciám jednej alebo druhej strany. Ak zachováva RTVS vyvážené informovanie v iných prípadoch je to len búrka v pohári vody. V prípade opozície sa potom hodí príslovie o karaváne a štekajúcich psoch.

Z hľadiska ostatných masmédií, ktoré nerozumejú o čo ide a napriek tomu sa k téme zápalisto a proopozične vyjadrovali, potvrdili dve zjavné pravdy. Neinformujú, ale „presvedčujú“ robia propagandu, či vytvárajú vlastnú realitu. Druhou pravdou je ich nekompetentnosť, z čoho potom vyplýva zaujatosť.

Propaganda  spojená buď s vedomou, alebo nevedomou lžou vedie následne k strate dôvery médií. Nemôže za to žiadna „nepriateľská“ propaganda, či činnosť „nepriateľských“ tajných služieb. Médiá si vystačia sami.

Eduard Chmelár dáva veci na pravú mieru

RTVS NESMIE PODLIEHAŤ POLITICKÝM TLAKOM – ANI OPOZÍCIE

Vyzerá to na prvý pohľad ako obrovský škandál. Opozícia zvolala mimoriadnu tlačovú konferenciu a avizuje mimoriadne zasadnutie NR SR a možno aj trestné oznámenie. Podpredsedníčka parlamentu za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová kričí, že vo verejnoprávnom rozhlase prebieha tvrdá bezprecedentná cenzúra, horšia ako za Mečiara, ktorá nás vracia do komunizmu (sic!) a žiada spolu s Veronikou Remišovou a Miroslavom Beblavým „okamžité rozviazanie pracovného pomeru s riaditeľkou spravodajstva a publicistiky„.

Nicholsonová tvrdí, že vraj má za-ru-če-né informácie, že šéfka spravodajstva Petra Stano Maťašovská prikázala svojim redaktorom, aby „ignorovali“ opozíciu. Pritvrdzuje aj Veronika Remišová z OĽaNO, ktorá opäť vidí „tvrdú normalizáciu, hrubú propagandu vládnych strán a snahu odstrániť opozíciu z verejnoprávneho média„. Pridáva sa (ako inak) Miroslav Beblavý a Boris Kollár.

A keď sa jeden novinár konečne odváži a spýta sa tú správnu otázku, či ten interný dokument vôbec videli [pozn.ed. – dokument je uvedený na konci príspevku] a odkiaľ čerpajú informácie, zaznejú fanfáry ohlasujúce pointu celého príbehu – celé sa to dozvedeli z blogu bývalej redaktorky denníka Sme Miroslavy Kernovej…

Pri takomto desivom amaterizme mimovládnych strán (ktoré si nezaslúžia hrdý titul „opozícia„) sa mi nikto nemôže čudovať, že vždy, keď niekto z nich zajačí na poplach, a skôr ako ma ich informácia vzruší a zahorím spravodlivým hnevom, si flegmaticky položím otázku: NAOZAJ? Vyplatilo sa mi to aj tentoraz.

Poďme si teda pekne po poriadku vysvetliť, čo sa vlastne stalo.

1. Petra Stano Maťašovská rozoslala svojmu tímu interný text na pripomienkovanie, v ktorom navrhuje nové zásady krátkeho spravodajstva. Teda nešlo o príkaz, ale rutinný postup, pri ktorom materiál najprv prejde diskusiou (pravda, tu urobila svoju prvú taktickú chybu: v prostredí, z ktorého sa vynáša, sa musí na internú diskusiu zvoliť iný postup).

2. Považujem za úplne profesionálne a v poriadku, ak si verejnoprávne médium vymedzí, že bude preberať informácie len zo serióznych tlačových agentúr, ktoré predpokladajú overené zdroje, a nie z opozičných denníkov, ktoré hrajú svoje spravodajské hry a už vôbec nie z neoverených internetových portálov – je čudné, že proti tomu namieta práve Kernová, ktorá vidí všade samé hoaxy.

3. Rovnako je štandardné a dokonca by som povedal, že nevyhnutné v zmysle zákonov tejto republiky, keď sa určí dodržiavanie prezumpcie neviny – nepoužívanie celých mien a priezvisk pri podozrivých.

4. Ide o návrhy pre krátke spravodajstvo, ktoré sa vysiela každú polhodinu, nie pre Rádiožurnál. Považujem teda za pochopiteľné, ak sa žiada od redaktorov, aby nevysielali každú polhodinu avíza na opozičné protesty. Podobné akcie sa v rámci hlavného spravodajstva aj tak vždy odvysielajú – v rubrike „Očakávame“. Ale avizovať to každú polhodinu už znamená vyslovene pozývať na takéto podujatia, a to sa nezlučuje s verejnoprávnym charakterom média, ktoré si nemôže dovoliť propagovať akcie politických strán.

5. Za jediný problematický bod interného materiálu považujem návrh, aby sa do krátkych správ nezaraďovali návrhy zákonov opozičných poslancov predtým, ako neprejdú do druhého čítania. Chápem zámer šéfky spravodajstva, že chcela predísť tomu, aby bolo krátke spravodajstvo zahltené nápadmi, ktoré sú často len exhibíciou poslancov. Veronika Remišová samozrejme klame, keď hovorí, že ide o odstránenie opozície z verejnoprávnych médií. Nielen preto, lebo opozícia dostáva v RTVS neporovnateľne väčší priestor ako v komerčných médiách, ale hlavne preto, lebo poslucháč o ich návrhy nebude ukrátený v hlavnom spravodajstve presne tak ako sa to robí s koaličnými, resp. vládnymi návrhmi. Ide len o snahu zamedziť tomu, aby si politici robili z RTVS dedinský rozhlas. V každom prípade, tento bod je veľmi nešťastne formulovaný a rozumiem tomu, že mohol vyvolať pocit cenzúry.

6. Jediný dokázateľný politický nátlak zatiaľ predviedla opozícia ústami Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Žiadať okamžité rozviazanie pracovného pomeru – nie odvolanie z funkcie: prepustenie na hodinu – presahuje jej kompetencie, je to hrubý a neprijateľný nátlak na nezávislosť verejnoprávnych médií, ktorý by sa nemal za žiadnych okolností akceptovať.

Takže, kto tu vlastne vytvára politický nátlak? Môžu v „normalizačnom médiu,“ v ktorom vládne „bezprecedentná cenzúra,“ vznikať také kvalitné (ak to tak chcete počuť) protivládne reportáže, ktoré oceňuje aj opozícia? Pociťujú opozičné strany vari menej priestoru v RTVS? Tuší vôbec pani Nicholsonová, ako sa pracovalo novinárom za Mečiara v atmosfére dennodenných vyhrážok a obmedzení, keď sa im podpaľovali autá, boli fyzicky napádaní, zakazovalo sa informovanie pre konkrétne médiá – a ešte má tú drzosť porovnávať dnešnú situáciu s „komunizmom„?

Čo to má znamenať? Pomsta za vyhodenie ich chránenca Braňa Dobšinského, ktorému namerali na poludnie bezprostredne po moderovaní 0,85 promile alkoholu v krvi? Alebo len ďalší neúspešný pokus o prevrat vo verejnoprávnej televízii, keď ste taký amatér, že si informácie neoveríte, nepodložíte a preberáte ich od jednej zaujatej blogerky z druhej ruky? Na základe tohto chcete rozpútať kauzu s mimoriadnym zasadnutím parlamentu? Keby boli prázdniny, tak poviem, že niekomu prepína z tepla.

Petra Stano Maťašovská urobila chybu. Ale nie takú, aby sa z toho robila hysterická kauza ohrozenia demokracie. Každý, kto vôbec pričuchol k žurnalistike a vie, ako sa to robí, musí vidieť, že tu ide skôr o nedorozumenie vyplývajúce z nastavenia optimálneho modelu redakčnej práce a nie o politické sprisahanie.

Je mi ľúto najmä redaktorov RTVS, ktorí si poctivo robia svoju prácu a sú neustále napádaní, šikanovaní a špinení tými, ktorí nevedia stráviť, že ich kamarát Václav Mika, z ktorého sa stal medzičasom politik, už nie je poruke. V takejto atmosfére sa nedá pracovať. Preto mám pre politikov jediný odkaz:

Nechajte novinárov pracovať. Nemiešajte sa do interných vecí, ktorým nerozumiete. Ruky preč od verejnoprávnych médií – a to platí tak pre koaličných, ako aj opozičných politikov, ktorí dnes dokázateľne vyrobili ďalšiu búrku v pohári vody.

Autor: Slobodnvyber.sk, Slovensko, 23.10.2018

Zdroj: 

https://slobodnyvyber.sk/opozicia-vypustila-hoax-rtvs-nikoho-necenzuruje/


P.S. Návrh Internej smernice

Krátke spravodajstvo – pripomenutie zásad:

  • Zdroje pre prípravu a vysielanie krátkeho spravodajstva sú výlučne agentúrne servisy TASR a SITA, ČTK a originálne správy redaktorov spravodajstva RTVS. Z informácií uverejnených na internetových portáloch a v iných médiách správy nepripravujeme.
  • Dodržujeme prezumpciu neviny – pri podozrivých/obvinených nepoužívame celé priezviská, len iniciály. V individuálnych a ojedinelých prípadoch (verejní činitelia, známe osobnosti…) je možné použiť aj priezvisko po konzultácii s nadriadeným. Zaväzuje nás k tomu aj Štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS.
  • V správach sa vyhýbame avízam, resp. pozvánkam na pripravované podujatia, obzvlášť, ak ide o protestné pochody, zhromaždenia a podobne. Avíza podujatí v krátkom spravodajstve vo všeobecnosti patria len do rubriky „Dnes očakávame“ v rannom vydaní Rádiožurnálu. Aj tam treba zvážiť avizovanie tlačových konferencií podľa závažnosti očakávaného obsahu.
  • Nevysielame správy v podobe príspevku (text-zvuk-text-zvuk-text), typické pre Rádiožurnál. Dve zvukové vyjadrenia v jednej správe používame len v prípade, ak sú k téme rozdielne názory relevantných subjektov a v záujme vyváženosti by mali zaznieť.
  • Nezaraďujeme správy o návrhoch zákonov a noviel z dielne opozičných poslancov predtým, ako neprejdú do druhého čítania, a už vôbec nie bez stanoviska koalície, resp. vecne príslušného rezortu. (Parlamentná prax hovorí, že z týchto návrhov takmer žiadny neprejde prvým čítaním, ich relevantnosť je preto veľmi nízka. Často ide o odborne nepripravené, nesystémové a neprekonzultované návrhy, ktoré majú skôr zaujať verejnosť, ako riešiť problém. Poslucháča by skôr zavádzali, ako informovali.)
  • Správy môžu a majú obsahovať aj informácie o dianí v regiónoch Slovenska, vyhýbame sa však správam vyslovene lokálneho charakteru (obzvlášť avizujúcim nejaké podujatie).
  • Dbajme na funkčnosť zvukov v správe, obzvlášť v prípade telefonátu. Ak je kvalita telefonátu nízka a informácia v ňom dôležitá, je lepšie prerozprávať ju, ako odvysielať nezrozumiteľný a niekedy aj redundantný zvuk.
  • Závažnú informáciu vysielame opakovane v každom vydaní správ vrátane jej uplatnenia v titulku. Ak je to možné, variujeme podobu jej spracovania (štylistiku, výstavbu správy, zvuky).
  • Správy o pol staviame v zásade na princípe „jednou vetou“, ide o základnú informáciu – fleš. Nerozvíjame ju ďalej. Správa v tomto prehľade nemôže obsahovať tri až štyri vety. Informácia však musí byť vyvážená.
  • Titulky sú krátke, jasné, nevysvetľujú. Titulok nemá byť identický s prvou vetou zahlásenia.
  • Správy štylizujeme jednoducho, príhovorovo. Vyhýbame sa pasívam a administratívnemu štýlu (realizovať, uskutočniť, konať….).
  • Ženské priezviská (zahraničné aj domáce v mužskej podobe) prechyľujeme podľa zásad slovenského pravopisu.
  • Osoby uvádzame vždy menom a priezviskom a môžeme variovať funkciou + priezviskom, teda nikdy neuvádzame len priezvisko.
  • Dodržiavame zásady spodobovania a fonetiky ( nie vysvedčenie, ale vysvečenie, nie mestský, ale meský, nie osvedčenie, ale osvečenie).
  • Počasie čítame striktne vecne bez hovorových konštrukcií (neodporúča sa „málo oblakov, viac vetra, trochu dažďa, veľmi slnečno, sem-tam spŕchne, vietor bude pofukovať“).
  • Poslucháčov treba vždy pozdraviť/privítať v mieste na to určenom vo zvukovej grafike. Je to slušnosť a štandard.

 

16. říj, 2018

Článok o Slovensku z pera Jiřího Paroubka, vydavateľa portálu „Vaše věc,“ bývalého predsedu českých sociálnych demokratov a bývalého českého premiéra,  vzbudil veľký ohlas. Paroubek obviňuje prezidenta Kisku, že za účasti zahraničných tajných služieb zorganizoval štátny prevrat proti vláde Smeru...

Samozrejme, susedia z Česka o nás vedia najviac, kvôli jazykovej blízkosti a spoločnej minulosti pozorne sledujú našu politickú scénu. Je zároveň logické, ak bývalý predseda ČSSD sa zaujíma o osud vlády, ktorej premiéra pozná osobne. Napriek tomu je zverejnenie článku podozrivé.

Pripomeňme si genézu.

Róbert Fico navštívil 9.10. Česko, kedy poskytol rozhovor Českej TV. Na druhý deň sa s premiérom Babišom, prezidentom Zemanom a nakoniec podľa portálu Echo 24 sa stretol so zástupcami ČSSD a poslancami zo spolku česko-slovenského priateľstva. Jeho program bol neoficiálny, o konkrétnych osobách a subjektoch nie je teda nutné hovoriť.

Stretol sa Fico aj s Jiřím Paroubkom? Nevieme to naisto, ale je nie je to vylúčené.

Prečo je to dôležité? Pretože v ten istý deň poobede (16:15), keď sa Fico stretol so svojimi politickými ale aj osobnými priateľmi vyšiel spomínaný Paroubkov článok.

Ak sa Fico s Paroubkom stretli, príbeh vládnej krízy na Slovensku musel byť dôležitou témou rozhovoru. Spomínaný článok nie je potom komentárom, ale len ozvenou Ficovho názoru. Potom by článok Jiřího Paroubka bol efektnou nahrávkou na politický smeč na pôde Slovenska voči kritikom Smeru.

Je tento príbeh možný?

Paroubek a Fico boli za čias premiérovania českého politika pred vyše desiatimi rokmi osobnými priateľmi. Dokonca Fico bol svedkom na jeho svadbe s manželkou Petrou a navštevovali sa aj v súkromí. Po čase vzťahy ochladli, čo Paroubka prekvapilo.

Prakticky odkedy som odišiel z ČSSD, tak sme spolu hovorili asi dve minúty po telefóne… Ja som si myslel, že sme priatelia, takže ma trochu prekvapilo, že sa nezaujíma o to, čo robím. Očakával by som, že pri jeho častých návštevách Prahy, vyvinie iniciatívu, aby sa so mnou stretol.

O nejakých rozporoch medzi oboma politikmi však nie je známe nič.

Preto je možné, že aj vzhľadom na mediálnu činnosť Jiřího Parobka niekoho v Smere mohla napadnúť myšlienka požiadať o „priateľskú výpomoc„.

Prvá lastovička.

O komentár sa postaral už tradične Ľuboš Blaha, na sociálnych sieťach mimoriadne aktívny poslanec.

V svojom príspevku napísal, že v prípade Paroubka ide o úplne presný a výstižný článok. Fakticky súhlasí s tým, že Kiska a zahraničné tajné služby pripravili „farebnú revolúciu„. A Blaha začal menovať tzv. pešiakov týchto služieb.

1. Tom Nicholson

Vidí tu podivnú náhodu, keď práve Nicholson posunie Kuciakovi tému tajných služieb, náhodou odíde do Kanady tesne pred vraždou a po vražde sa opäť vynorí, aby pripomenul, že ide „o Talianov“ napojených na Smer

2. Lucia Nicholsonová

Podľa Blahu vraj nie príliš aktívna poslankyňa sa náhlae začala aktivizovať a vyťahovať jednu kauzu Smeru  za druhou. Vraj sa žiadna nepreukázala, ale falošné obvinenia mali slúžiť na „mobilizáciu ulice, majdanizáciu slovenskej spoločnosti a šírenie nenávisti voči vláde„.

3. Andrej Kiska

Keďže je vraj riadený americkou ambasádou, spolu s médiami spustil majdan na Slovensku.

Zneužil Nicholsonovu verziu na to, aby mobilizoval ulicu a pričinil sa o pád vlády.

4. Korporátne médiá a mimovládky

Kiska a médiá vlastnené zahraničnými korporáciami a politicky aktívnymi oligarchami  aktívne udalosti promovali. Mimovládky zas vyučili svoje v minulosti nadobudnuté know-how a peniaze z USA. Mládežníci poslúžili ako efektná zásterka pravých organizátorov, ktorí za pomoci „osobností“ hnali ľudí do ulíc

Výsledkom bol niekoľkomesačný politický rozvrat.

Výsledok

Blaha teda tvrdí, že to bolo vytvorené len kvôli konšpiračnej teórii o Talianoch, ktorú

  • vytvoril Nicholson,
  • spropagovala Nicholsonová,
  • politicky zneužil Kiska,
  • a na dennej báze akcelerovali korporátne médiá a mimovládky.

Pri popisoch jednotlivých pešiakoch sa opakuje mantra naznačujúca účasť tajných služieb

  • Je vysoko pravdepodobné, že pracoval iba ako pešiak, ktorého niekto z pozadia riadi.
  • Scenár ako z učebnice CIA: len si pozrite farebné revolúcie z minulosti, je to ako cez kopírak.
  • …cez svojich poradcov zrastený s americkou ambasádou priam pupočnou šnúrou. Hovorí sa, že plní ich pokyny ako poslušný zväzák
  • …vybičovať emóciu je hotová veda, ktorú si odskúšali profíci zo Západu v tých najrôznejších postkomunistických štátoch od Gruzínska po Ukrajinu. Chlapci vedia, ako sa zbaviť nepohodlnej vlády.

Je vraj len americká hra o moc. Kde za pomoci „pešiakov“ mal vzniknúť verný proamerický a na dennej báze Američanmi riadený režim ako na Ukrajine

Podľa Blahu „niekto chcel zneužiť vraždu dvoch mladých ľudí a mal by za to politicky pykať„.

Kde je problém?

S popisom celej udalosti sa dá súhlasiť. Skutočne tu vidno organizáciu, nalievanie amerických peňazí, „poradcov„, proste americká slama trčí z každého kroku príbehu antificovskej revolúcie.

Problém je v inom. Poslanci a vedenie Smeru by si mohli pozorne prečítať návod na farebné revolúcie, ktorý svojho času vydal Vincent Jauviert.

Farebná revolúcia síce potrebuje organizáciu, peniaze, davy – hlavne mladých ľudí v uliciach a „pešiakov„. Lenže zároveň potrebuje živnú pôdu.

Vláda Smeru by sa nemusela báť žiadnej farebnej revolúcie, ak by za sebou mala davy, ktoré sú presvedčené, že len jej vláda zabezpečí lepší život. To je však po škandáloch Smeru prakticky nemožné.

Ľudia volia Smer zo zotrvačnosti, kvôli neschopnosti a nedôveryhodnosti opozície a kvôli šikovnosti marketérov Smeru nájsť správne témy a tie v predvolebnom čase kultivovať.

Takže aj keď tentoraz vláda na čele so stranou Smer odolala, nemusí sa to podariť druhýkrát. S veľkou pravdepodobnosťou vyhrá voľby prezidenta Róbert Mistrík, ktorý je oveľa iniciatívnejší ako Kiska. Americké záujmy bude presadzovať omnoho tvrdšie a pri podobnej príležitosti zostaviť úradnícku vládu ako mal Kiska, nezaváha.

Ak sa chce udržať Smer na výslní, nestačí im len „búšiť do Sorosa„, vytvoriť zákon na sledovanie finančných tokov mimovládok nezadrží rozbehnutý vlak. Ako vidno aj z obhajoby Blahu, Smer sa snaží svoju dôveryhodnosť obnoviť poukazovaním na „zlé USA„, „zlé americké tajné služby„, bojom proti mimovládkam, ale bez reálnej obhajoby národných záujmov a bez boja proti korupcii vo vlastných radoch to bude len prázdne gesto.

Smer má ešte stále šancu. Vzhľadom na to, že nejakú sebareflexiu nevidno, zdá sa, že sú na najlepšej ceste túto šancu premárniť.

V princípe netreba tak veľa. Odstaviť ľudí zviazaných so škandálmi, vytiahnuť tých s čistými rukami, odsúdiť niekoľko skutočne veľkých rýb. Na poli medzinárodnej politiky by bolo napr. odmietnutie Globálneho paktu OSN o migrácii obrovským krokom. Vláda Smeru by dokázala, že je schopná sa tvrdo biť v prospech spoluobčanov. Je však len malá pravdepodobnosť hociktorého z uvedených krokov.

Ak sa opozícia poučí, nájde charizmatického lídra schopného zjednotiť neustále sa rozdrobujúce spektrum, história vlád so Smerom začne byť minulosťou.

Autor: Slobodnyvyber.sk, Bratislava, Slovensko, 16.10.2018

Zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/komentar-vedenie-smeru-naznacuje-konspiraciu-proti-smeru-za-ucasti-zahranicnych-tajnych-sluzieb/


 

 

 

10. říj, 2018

Z internetu, televízie, rádia, zo všetkých strán sa nám prihovára Eugen (link na tento paškvil nedávam). Cestuje po Slovensku a ukazuje nám mosty, cesty a iné dobrodenia Európskej únie...

Je to jedna z najodpornejších reklám ever, pretože ide o systémovú plánovanú demagógiu a indoktrináciu spoločnosti. Slogan „Slovensko napreduje vďaka EÚ“ je síce nepravdivý ale množstvo mladých, angažovaných komsomolcov, čo to Eugenovi zožerú, je väčšie ako za čias socializmu. Bývalí komunisti môžu len ticho závidieť, ako to títo noví robia.

Milý Eugen.

Európska únia nevytvára peniaze, za ktoré sa na Slovensku stavia. Iba ich prerozdeľuje a to veľmi zlým spôsobom. Ty sám, aj tvoja reklama, ste toho dôkazom.

Rozhadzujete peniaze, ktoré ľudia zaplatili na daniach, na infantilné video.

My, čo sme starší, si na podobné reklamy spomíname z obdobia komunizmu. Súdruhovia nám ukazovali, čo všetko pre nás robia na čele so Sovietskym zväzom a my sme si mysleli svoje.

Okrem toho, že ste mohli za vyhodené peniaze radšej opraviť nejakú školu alebo postaviť ihrisko, ukazuješ mládeži zlý vzor. Bezstarostne si cestuješ za peniaze druhých a nič prospešné nerobíš.

Skús pracovať Eugen. Založ si firmu a vymysli niečo užitočné. A potom nám pusti video a ukáž nám svoje výsledky.

Alebo sa prihlás na brigádu do Emilových sadov a ukáž nám príbeh o tom, ako sa tam celý rok ľudia narobia, aby vypestovali jablká. A keď im Pán požehná veľkú úrodu, tak nepredajú, lebo jabĺk je všade dosť.

Eugen, choď montovať súčiastky do áut, osem hodín v takte. Asi by si sa neusmieval tak, ako pri svojich potulkách po Slovensku za „európske“ peniaze.

Prihlás sa na prácu opatrovateľa do domova sociálnych služieb a budeš prekvapený, koľko dostaneš na výplatu za svoju ťažkú prácu. Začni jazdiť na kamióne alebo autobuse, sadni si za pokladňu v supermarkete. Skrátka – rob a nerozprávaj nám svoje drísty o cestovaní po pamätníkoch Európskej únie na Slovensku.

Keď už cestuješ, zastav sa za živnostníkmi, ktorí skrachovali pri stavebných projektoch slovenských oligarchov za európske peniaze. Navštív nemocnice a skontroluj predražené prístroje. Pozri sa na opravené školy a skontroluj spotrebu materiálu, práce a faktúry.

Skús urobiť niečo užitočné Eugen, keď už ťa platia z našich daní. Vyskúšaj si predražené a nefunkčné informačné systémy, potemkinovské projekty, na ktorých zarábajú rôzne agentúry a darmožráči.

Si mladý a vyzeráš zdravo Eugen. Nerob veci iba pre peniaze, aj keď je to lákavé. Si ešte mladý. Nepremrhaj svoj život a talent. Nájdi si miesto, kde môžeš byť užitočný a začni pracovať.

Autor: Ján Košturiak, Slovensko, 10.10.2018

Zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/skus-pracovat-eugen-alebo-o-europskom-vymyvani-mozgov/


 

 

27. srp, 2018

Prichádzajú k nám sviatky uprostred astrologicého znamenia Panny, hlavne ide o Pannu Máriu Sedembolestnú, ale je v tom aj SNP, to o chvíľu uvidíme, že ako...

Panne vládne posol bohov Merkúr, ten ktorý údajne inšpiroval ľudí k hláskovému písmu, k učeniu sa, k obchodu, vedám, medicíne, a  akejsi všestrannosti. Je o princípe samo – oplodnenia, teda o rozvíjaní sa z vlastných zdrojov a príčin, niečo ako keď rastie kvet a stonka metamorfuje v list, list v kvet, kde sa to v ňom delí  na dvojnosť a nastáva oplodnenie a pokračovanie života kvetu, i keď sám kvet ako „individualita“ umiera. To sú tajomstvá vývoja, dobra a zla, aj večného života, o tom ale potom.

Zaujímavé je, že v Rusku 16. storočia na nejakých asi sto rokov zaviedli začiatok roka na 1. September. Miešali sa tam hospodárske potreby, teda zber úrody s náboženskými, išlo vlastne o sviatok Simeona Stĺpnika. Jeho sen zrejme predurčuje určitú ideu:

“ Ak chceš teraz stavať dom, stavaj! Pracuj však usilovne, pretože bez námahy v ničom neuspeješ!“

To sa hodí aj na tie sviatky zberu úrody, proste čo zaseješ, to žneš a ako sa staráš, taká kvalita a množstvo to bude. Nuž múdre pozadie má tento sviatok, ak je to takto .
A ešte keď v Rusku kresťan a krestianin ako roľník,  sú podobné slová, o mnohom to svedčí.

Krestianin – roľník obrába zem, ako kresťan pracuje na svojej duši. Burinu vytrháva, spracúva zem-dušu tak, aby sa nej, v nej urodilo len to dobré semeno. A tak sa musí snažiť.

Slováci a nakoniec aj Slovania ako celok sa doteraz neprejavili, vždy boli len vo vleku iných národov, ktoré im niečo dali, nejako ich ovplyvnili. Je to asi niečo také, ako keď sa človek ako sluha chodí učiť k rôznym pánom,  aby neskôr sa stal   kráľom. Zo sluhu kráľ, taká je postupnosť tu vo svete.

Nevyhranenosť, mnohoznačnosť, ale aj zárodok určitej všestrannosti, možno nájsť aj v Slovenskej histórii. Kňaz Murgaš prispieva elektrotechnike, je zároveň prírodovedec,  a sú aj iné príklady. Štúrovci dospievajú k „slovanskej vede“, čo má byť syntéza empirického poznania s intuíciou, aj s duchovným náhľadom. Niečo také už robil J. A.  Komenský vo svojej Pansofii, tiež  vlastne chlapík  z tohto teritória.

Všestrannosť, univerzalizmus je určite v zárodku mdlý a prevalcuje ho hocijaká doslovne – špecializácia, lenže história ukazuje, že vyhranenosť jedným smerom hynie, kým akási utlmená všestrannosť nie len že prežije, ale je vlastne akýmsi večným kváskom civilizácie, je jej pokračovaním, je oným „vyvoleným národom“, ak to už takto nadnesene a už aj sprofanovane máme povedať.

Keď Hitler Tisovi povedal, že nechce ani piaď Slovenskej zeme, určite mal na  mysli, že ten bezvýznamný fliačik zeme, tak nevyhranený, tak nemastný.neslaný mu bude k ničomu, veď otrokov mal na východe na milióny … Tiso ako kňaz na mieste prezidenta, ten „nacista“, ktorý blaho národa takmer nadraďoval nad chcením jednotlivca, čo je vlastne tak blízko socializmu, až komunizmu. Aj arizáciu on sám plánoval ako dobrovoľnú a na čiastkovom podiele, pričom „árijec“ musel svoju časť Židovi zaplatiť, ale prevalcovalo ho radikálne krídlo, hoci čiastočný antisemitizmus je mu odpustiť ťažko, je to obeť doby, hlavne ak jeho niektorí kňazi zachraňovali   Židov.

Nechcem sa ale baviť o tom, kam nás dokopali iní, len sa chcem pozrieť na tie jemné veci mentality národa, ktoré nepodliehajú dobovým náladám.

Minister obrany Tisovej republiky, Ferdinand Čatloš plánoval vojnu s Maďarskom, neskôr aj povstanie a aj sa pripojil k povstalcom. Bol zvláštny ten Slovenský štát“. Kým v Nemecku komunistov vraždili, na Slovensku sa s nimi stretávali  vládni činitelia po kaviarňach.

Veliteľ Hlinkovej gardy Alexander Mach:  „Novomeský nebol politickou veľmocou, bol dobrý básnik, môj dobrý priateľ, ale zároveň aj môj ideový nepriateľ.“

Možno je to ťažko pochopiteľné, lebo je to málo uchopiteľné, že príznačná pre Slovákov je nevyhranenosť práve pre ten sklon k univerzalizmu. Národné jedlo máme od Rumunov, aj keď sú hlasy, že Valasi boli že vraj Kelti, mýty podobné Iráncom, túžbu po slobode podobnú ako anglosasi.

V Uhorsku bolo najmenej upálení čarodejníc, a ak áno, týkali sa len miest, ktoré mali právo meča a všetky mestá boli nemecké. Aj Templári v Uhorsku len voľne prešli k Johanitom, nikto ich neprenasledoval. Medzi ľudom sa udržiavalo kresťanstvo s prvkami pohanstva a nikto nechcel riešiť „sektárov“. Aj pogromy na Židov sa spočiatku týkali len nemeckého osídlenia.

Slovák vždy rieši iné veci ako je zameranie sa len na jeden jediný ideologický cieľ. Jedine ak by išlo o súhrn ídeí. Preto tu máme povedzme generála Augustína Malára, ktorý s vysokým nacistickým vyznamenaním pod krkom,  sa ako slavjanofil kontaktuje so sovietskymi generálmi  a plánuje s nimi povstanie na 15. Septembra 1944.

Tiso pred súdom spomína na to, ako mu Malár hovoril o kontaktoch s Rusmi. Tento „fašista“ vedel o tom, že jeho generál sa kontaktuje so sovietmi, na súde ale použil termín „Rusi.“

Nuž veru, ak by sa podaril plán generála Malára, ktorého k smrti  umučili nemeckí fašisti,  a časti vlády, SNP by sme oslavovali na sviatok Sedembolestnej, ako by to správne pre nás malo byť. Aj práci chtiví liberáli by sa potešili, lebo o jeden  sviatok by sme konečne mali menej.

Autor: , Slovensko, 27.8.2018

Zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/povstalci-sedembolestnej/