1. bře, 2018

PI-NEWS.SK: Mravnostna policia z Istanbulu

V prvom rade, prečo sa rozčuľovať nad dohovorom, ktorý nie je určený nám. Upokojme sa, je šitý až na budúce moslimské obyvateľstvo Európy, jeho strojcovia sú vizionári. Či vari my praktizujeme mrzačenie pohlavných orgánov, vraždíme zo cti, nútime do sobášov, a máme v ústavách ukotvenú nerovnoprávnosť pohlaví?

Je to tak, pretože jeden pokrivený paragraf sem ľudí z podivných krajín aj pozýva. Každý človek rodovo prenasledovaný, môže dostať azyl, čo je vlastne každý jeden človek migrujúci z väčšiny moslimských krajín.

No nedajú sa tam nevidieť aj pozitívny momenty, napr. zákaz diskriminácie aj pre „….rasu, farbu pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, vek, zdravotný stav, zdravotné postihnutie, manželský stav …

A bič na „benčíkovcov“ – „článok 34 – Prenasledovanie“ ….

V každom prípade udivuje, že na tie rôzne svinstvá nestačia už naše terajšie zákony a najháklivejší je tam pojem „gender„, čo je pojem, ktorý slovenčina nepozná, preto potrebuje bližšie vysvetlenie. Zatiaľ to ale vyzerá tak, že pojem „gender“ vôbec neoznačuje biologické pohlavie, ale pohlavie duševné, teda napr. mužom môže byť kľudne aj žena ak sa tak cíti, ale zároveň môže vynosiť dieťa.

Je potrebné vyčleniť financie na vytvorenie akejsi „mravnostnej“ či ideologickej polície asi niečo ako ŠtB, ktorá by mala formovať ľudí k tomu čo je správne, a to je predsa jedine správne, čo tvrdia títo mimovládkari, i keď zrejme sú len pešiakmi pre iné záujmy.

Kým sa ale vyriešia tieto lingvistické a tiež ideologické problémy, skúsim polemizovať s ideou, ktorú jedinú naši elitárski progresivisti v Istanbulskom dohovore vidia a to je násilie páchané na ženách.

Taký všeobecný pohľad naznačuje určitú šablónu, ktorú by sme mohli zhrnúť asi takto: „Ak národ, náboženstvo, či rodina, alebo aj realita pohlaví spôsobuje konflikty, zrušme preto tieto všetky entity.

Ďalej je badať u strojcov tohto „progresu„, ktorý niektorí nazývajú aj neomarxizmom, hlbokú schizofréniu. Na jednej strane vychádzajú z postmoderného nihilizmu, pre ktorý morálka je čímsi subjektívnym, na druhej strane predsa len narábajú s pojmom humanizmus,  akoby tu bol ešte pred vznikom vesmíru.

Konečne neriešia človeka ako takého, jeho slobodu, zaujíma ich len ten bezpočet sexuálnych orientácii a v tomto prípade onoho dohovoru brnkajú na city týraním jedine žien, akoby tu iné násilie, iné deformácie neexistovali.

Ďalšia schizofrénia je tu medzi ich akceptovaním egoizmu, kultu individuality, smerovaním k hedonizmu a vyzdvihovaním jedine hmotnej reality,  a nie len tým, že ich aktivity musíme platiť všetci, ale aj v tom, že práve takéto vyzdvihovanie kultu individuality a konzumu pestuje onú agresivitu, proti ktorej akože bojujú.

Ženy sú samozrejme týrané … Ale sám spôsob života dnes pestuje určitý typ muža, a tak ženy samé chcú svalnatých agresívnych samcov, ktorí im bezohľadne, dravo zarábajú peniaze, prípadne ich zarábajú spolu, pretože v skutočnosti nejde o rovnoprávnosť, len aby si feministky vyskúšali agresivitu mužov, veď pozrite na nich, nestávajú sa lepšími ľuďmi, len napodobňujú mužov,  a to len ten  povrch.

Konzum je fetiš, úspech je fetiš, boj na trhoch je to správne, pretože len to samozrejme prinesie blahobyt. Veď to chlapi poznajú z armády „zákon padajúceho hovna“ a výrobné podniky sa už dávno zmenili na armády a trh na vojnu. Treba byť pre zisk agresívny a tak riaditeľ zdrbe manažérov, títo zdrbú vedúcich, vedúci zdrbú majstrov, majstri predákov, predáci robotníkov a chudák robotník potrebuje veľa sebakontroly k tomu,  aby si doma svoje frustrácie neriešil agresivitou na rodine.

Muž musí predsa zabezpečiť rodinu a ak žene nedá čo ona chce, je úplne legitímne ak ona zbalí kufre. Prípadne máme rôzne druhy vydierania, psychického týrania. O tom sa píše v ktorom dohovore? Či mužom rodovú rovnosť netreba? Veď muži skôr umierajú a je to preto, lebo nie sú vôbec týraní?

Pri tom, ako sa mlčí o mužoch ešte viac vo mne rastie podozrenie, že nejde o skutočnú rovnosť, len sa pohrať s agresiou v spoločnosti tak, aby ešte viac slúžila konzumu a nevyčerpávala sa zbytočne v rodinách, či inde. Typické znaky onoho satanského komunizmu – zničiť všetko pre modlu výroby, pre modlu materializmu.

Agresivita v skutočnosti nahrádza to, čo by sme mali urobiť rozumom, citom, duchovnou cestou. O tom duchovne progresivisti ale ani mäkké f, práve naopak, o duchovne a náboženstve hovoria ako o niečom, čoho sa treba zbaviť. Kto im ale vymetie tú agresivitu? Ak ju sami pestujú konzumným zameraním spoločnosti, pestovaním ega, ktoré chce všetko hneď a tak zákonite príde aj netrpezlivosť a agresivita. A ona už tu je, všímajte si tých progresivistov ako reagujú …. že odmietajú diskusiu, blokujú, aké slová používajú. Vulgarizmus je utajenou agresiou. To je symbolický prejav usmrtenia protivníka, nemôžu ho zabiť reálne, tak to robia aspoň virtuálne. Ide doslova o magický rituál animistov.

Inakosť pohlaví netreba zabíjať, aby sme ju prekonali, ale ju treba pochopiť, že k čomu tu je. Isteže bez rôznorodosti nebudú konflikty, ale nebude ani vývoj. Muži a ženy sú naozaj archetypálne rôzne bytosti, ale nakoľko chápeme tie protiklady, nakoľko povedzme v manželstve aj po rokoch bojujeme o počiatočnú lásku, natoľko rastieme aj ako ľudské bytosti. Veď hodnoty humanizmu sú vytvorené len zo cností,  ako je schopnosť obete, trpezlivosť, vernosť, striedmosť, pokora, atď …

Ako budovať humanizmus na postoji, že ak sa mi trocha znepáčiš tak odídem? Veď to je predsa práve ten antihumanizmus! Antihumanizmus sa nechce o nič snažiť, nechce sa obetovať, je lenivý, ale za to požívačný, je netrpezlivý a v konečnom dôsledku aj agresívny, veď kto tu stále krúti o konkurenčnom boji?

Čo je to za ideológiu, ktorá chce vidieť len rôznosť spôsobov sexuálneho života, ale odŕha zrak od jemných nuansí aj iných rozmerov života? Veď predsa realizácia v sexe nie je všetko, a potom zahodím a zbalím to, lebo však manželstvo je len papier a zvyky upaľovačov čarodejníc. Aké zbabelé a bezcharakterné a nehumánne …

Ak sa pokúšate o sterilný vzťah bez konfliktov, tak to naozaj ideálnejší je ten homosexuálny, a je to priam symptomatické, že je zároveň aj neplodný. Je to tak, nemáte protiklady, nemáte vývoj, nemáte síce konflikty, ale máte určite smrť.

Európa má vážnejšie problémy, ako je údajne domáce násilie. A ak tu predsa len je, prestaňte potom prosím vás pestovať kult konzumu, hedonizmu a vyrábať takto frustrovaných ľudí! Prestaňte kriminalizovať duchovno a takto vyvolávať devolúciu späť k zvieratám!

Keď sa zaľúbi mladý človek, alebo prosto len človek, v skutočnosti je naplnený ideálom, vnútorným zrakom zreje archetyp niečoho vysokého a vznešeného. Toto vznešené prenáša na milovanú bytosť, on ju teda nevidí takou aká teraz je, ale aká by mohla byť, kým by sa mohla stať. Je to niečo ako pud, niečo akoby dané zhora, o čo sme sa my sami predsa nepričinili, pretože zrejme ak by tohto nebolo o né bytosti by sme ani nezakopli.

Tento stav bol určite prírodou, či ak chcete Bohom navodený preto, aby sme nie len pri tejto bytosti nejaký čas zotrvali (v prírode je vernosť často žiadúca pre prežitie) pre starostlivosť o potomstvo, ale aj aby sme o tento prvotný stav neustále bojovali a jeden druhému napomáhali stať sa lepšími. Lebo ako inak sa máme učiť stávať sa lepšími bytosťami? Odpúšťaním, obeťou, učením sa sebakontrole, či zbabelým útekom a pestovaním si hedonizmu s inou/ým? Niekto tiež zlyhá a sú tu konflikty či agresia, ktorá ale nemá zmiznúť zničením rodiny, ale pochopením toho o čo presne ide, cesta len cez spiritualitu, alebo pestovanie cností, čo je v podstate to isté.

A tento duchovný obraz treba dať mládeži vôbec ľuďom pred oči, nie obraz dekadencie, antihumanizmu …

Autor: Jozef Kamenský, Bratislava, Slovensko, 1.3.2018

Zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/jozef-kamensky-mravnostna-policia-z-istanbulu/