PI-NEWS.SK
Ja byť ministrom Lajčákom, v prípade nezáväzného dokumentu neriešim. Partnerom poviem, viete odskakovala od toho jedna krajina za druhou a tak aj na Slovensku vznikli pochybnosti. Načo tlačiť na pílu, jeden nezáväzný dokument hore dolu, čert to ber, Slovensko nepodpíše a život ide ďalej.
Tak by hovorila logika veci, ak by ten dokument bol nezáväzný.
Z vývoja udalostí sa priam natíska podozrenie, že niekto nás chce dostať bez rebríka na povalu. On asi nezáväzný nebude, len niekto tu má pospolitý ľud slovenský za spolok somárov.
Poniektorí, hlavne tí ducha mdlého a záujmu o veci verejné nedbalého, nezáväznosti dokumentu aj uverili. Ale ten bystrejší a veci znalejší si iste položí základnú otázku: čo je to za nezáväzný dokument, kde je v desiatkach prípadoch použité slovo zaväzuje sa?
A nezáväzne zaviazať sa má kto? Kto iný, ako občan Slovenska, ten by mal poskytnúť benefity obyvateľom iných kontinentov v prípade, že budú mať o to záujem.
Minister Miroslav Lajčák hrozí demisiou ak vláda pakt neprijme.
A radoví občania Slovenska, aj tí čo sa bežne do politiky nestarajú, si dnes prajú aby sa pán minister čím skôr pratal kadeľahšie zo svojho postu. Cítia, že on nekope za nich.
A to už škoda aj riešiť bonbóniky ako je ten, že občanom bol podstrčený nepresný preklad „nezáväzného“ dokumentu. Tak to aspoň na zasadnutí výboru prezentoval poslanec Milan Uhrík. Popri tejto pripomienke tiež Miroslavovi Lajčákovi jasne naznačil, že preferovanie jeho osobnej kariéry pred záujmami Slovenska nie je schodnou cestou.
Ešte viac ministrovi „naložil“ Marian Kotleba.
Zahraničný výbor Národnej rady SR odporučil zaujať nesúhlasné stanovisko ku Globálnemu paktu OSN o migrácii. S vysokou pravdepodobnosťou to vláde ešte bude prizvukovať uznesením aj plénum Národnej rady na najbližšej schôdzi.
Miroslav Lajčák má údajne podľa agentúr najväčšiu podporu z prípadných kandidátov na prezidenta. Po týchto tanečkoch okolo migračného paktu tomu veľmi ťažko uveriť.
https://slobodnyvyber.sk/tu-nieco-nehra-aby-minister-pre-nezavazny-dokument-demisiu-podaval/
Predseda strany Smer-SD vo svojom príhovore na sociálnej sieti odmietol Globálny rámec OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii...
Na Facebooku sa zjavilo video s predsedom strany Smer-SD Róbertom Ficom. Na videu sa vyjadril ku Globálnemu paktu OSN o migrácii. Podľa neho je to pakt, ktorý nezodpovedá slovenským národným záujmom.
POSTOJ STRANY SMER – SD KU GLOBÁLNEMU PAKTU O MIGRÁCII:
V texte príspevku sa hovorí, že Globálny pakt o migrácii je síce právne nezáväzný, ale politicky veľmi silný dokument.
Fico tvrdí, že už teraz sa vytvára masívny politický tlak, aby jeho nezáväznosť bola opomenutá, len ako akási formálna chyba.
Preto sa podľa predsedu najsilnejšej parlamentnej strany Slovensko musí ku Globálnemu paktu negatívne vymedziť.
Tvrdí, že správne bude, ak na najbližšej schôdzi NR SR parlament v tomto duchu prijme k Paktu jasný mandát, ktorým bude viazaný ktokoľvek, kto sa zúčastní akýchkoľvek rokovaní o Pakte.
Nie je zrejmé, čo znamená tento obrat. Doteraz sa totiž Smer-SD ostro staval za globálne pakty a podporoval ministra zahraničia Miroslava Lajčáka, ktorý je jedným z postáv formujúcich definitívny text paktu.
Táto zmena je v prípade realizácie vyhlásením vojny globalistom. Smer-SD by sa tiež postavil proti lídrom Európskej Únie, ktorí pakt presadzujú. Zdá sa, že Fico stratil nádej dohody s ľuďmi a organizáciami, ktoré obhajujú záujmy globalistov.
Uvidíme.
POSTOJ STRANY SMER - SD KU GLOBÁLNEMU PAKTU O MIGRÁCII:
Globálny pakt o migrácii je síce právne nezáväzný, ale politicky veľmi silný dokument. Už teraz sa vytvára masívny politický tlak, aby jeho nezáväznosť bola opomenutá, len ako akási formálna chyba. Slovensko sa musí ku Globálnemu paktu negatívne vymedziť. Správne bude, ak na najbližšej schôdzi NR SR prijmeme v tomto duchu k Paktu jasný mandát, ktorým bude viazaný ktokoľvek, kto sa zúčastní akýchkoľvek rokovaní o Pakte.
Autor: Smer-SD, Robert Fico, Slobodnyvyber.sk, Slovensko, TGM, Praha, ČR, 19.11.2018
Zdroj:
Video zde:
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=2530641510309156&id=102146246492040
https://slobodnyvyber.sk/mimoriadna-sprava-smer-sd-odmieta-globalny-pakt-osn-o-migracii/
Mainstreamové médiá sa snažia urobiť 17. novembra deň, ktorý by mal v našich životoch byť dňom, ktorý naše životy zmenil k lepšiemu. Necítim to tak a iste nie som sám...
Kde sa stala chyba ?
Prevzatie moci od komunistov bolo ukážkovo bezproblémové. V podstate aj rozdelenie federácie.
Ak niečo sa začalo kaziť moc rýchlo, bola to ekonomika. Ekonomická kriminalita postupne rozvracala hospodárstvo a mnoho ľudí sa nie z vlastnej viny dostávalo do existenčných problémov. Nevyplatené mzdy, nezaplatené faktúry, nemožnosť nájsť si prácu v celých regiónoch, to bola súčasť ponovembrových rokov.
Pamätáte si na sľuby, za koľko rokov doženieme ten „vyspelý“ západ? Ale doháňame ho, pretože ten ako keby nám bežal oproti. A možno „vyspelý“ bol vždy len na stránkach našich médií, realita bola iná.
Sociálne istoty socializmu zobrali po novembri 18989 rýchlo za svoje. Dávno je preč právo na prácu alebo dostupné byty pre mladé rodiny. Občas sa nejaké aj postavia. Ale väčšine mladých ľudí z tzv. pracujúcej majority ostáva buď hypotéka alebo „mamahotel“. Žijú svoj život bez perspektívy, zo dňa na deň, či od splátky k splátke.
Niet sa preto čo diviť, že už aj zamestnávatelia majú problémy zohnať ľudí čo chcú pracovať. Chýba chuť, schopnosti či motivácia. Aj na tom „vyspelom“ západe sa už ťažko zarába. Kde sú tie časy, keď si tam Slovák v robotníckej profesii zarobil na byt na Slovensku. Kurz 1 : 45 je dávno minulý, prišlo Euro a prežíva sa z ruky do huby tam ako aj tu.
Migračná kríza, matka všetkých problémov.
(Horst Seehofer, nemecký minister vnútra )
A ona sa týka aj 17. novembra. Aj keď na Slovensko vo významnejšom počte migranti neprišli, migračná kríza občanov krajiny významne postihla stratou slobody slova vybojovanej v roku 1989. V rámci boja proti rasizmu, fašizmu a xenófóbii sa opätovne vrátili prednovembrové časy represií za vyslovený názor, cenzúra a autocenzúra.
A toto je ten rozhodujúci zlom, ktorý neguje 17. november samotný, ako aj ako aj úsilie miliónov mužov a žien v rokoch nasledujúcich. Stíhanie za prejavený názor sa nedá obhájiť rečami o zodpovednosti. Aj pred 17. novembrom 1989 sa tak odôvodňovalo trestanie za názor tzv. protisocialistických živlov. V dnešnom jazyku by to boli extrémisti.
17. novembra 1989 sme chceli získať slobodu slova. Mala znamenať tak beztrestnú kritiku komunistickej strany ako aj čohokoľvek iného, napríklad aj kritiku presídľovania migrantov na Slovensko, ak by sme vtedy o niečom takom tušili. A na cca 20 rokov sme slobodu slova aj získali.
Posledných 10 rokov sa nám dostávajú do právneho systému veci vracajúce slobodu slova kdesi hlboko pred 17. november 1989.
Začínam mať tušenie, že tie legislatívne zmeny neboli riešením aktuálnej situácie na Slovensku, ale prípravou tzv. „elít“ na očakávaný migračný tok, prípravou pozícií na umlčanie jeho kritikov. Myslím že väčšina z nás oveľa skôr zachytila ten „boj proti rasizmu a xenofóbii“ a s ním súvisiace nové trestné §, než niekde videla (ak vôbec dosiaľ videla) rasistu a xenofóba.
A tak sme 29 rokov po 17. novembri bez sociálnych istôt tých čias (práca, bývanie…) a aj bez tej slobody prejavu. Čistý krach túžob jednej generácie.
Je to opäť ako v lete roku 1989. Na jednej strane slobodomyseľní občania, na druhej strane systém.
Autor: Miro Juriš, Slovensko, TGM, Praha, ČR, 18.11.2018
Zdroj:
https://slobodnyvyber.sk/idey-17-novembra-1989-definitivne-znicila-migracna-kriza/
Je normálne, ak si každý človek vytvára svoj obraz na svet podfarbený jeho vlastným vnútrom a dokonca jeho vlastným egoizmom, ale ešte normálnejšie je, ak sa pokúšame o skutočnú objektivitu, teda o pravdu...
Veľa názorov na národ a národnosť vychádza práve z pohnútok ega a hlavne ak je už všetko vybojované. Sme často hrdí na to, že proste sme, ale nič viac. Potom sa dozvieme, ako nám všetci naokolo ubližujú. Nám, ktorí patríme k „nadradenej rase„, ktorá prišla z hviezd. (Slovano-Árijci).
Aj dlho po vzniku prvej Československej republiky chodili Česi na Slovensko a hlavne na jeho východ poučovať Slovákov, že sú Slováci, taká tu bola často hrdosť na svoj pôvod najmä u obyvateľstva z nižších sociálnych vrstiev a teda išlo o väčšinu. Slováci nemali pred vstupom do republiky takmer nijakú elitu, úrady zastupovali najmä Maďari, priemysel nebol najhorší, ale Česko bolo na tom lepšie. Slovensko bolo viac agrárnou krajinou , veď práve preto komunisti v 48 -roku vyhrali voľby iba v Česku, robotníci tam tvorili podstatnú časť, plus inteligencia, ktorá módne inklinovala k ideám marxizmu.
Je mnoho dôkazov o tom, že nebyť toho vyčítaného čechoslovakizmu, neexistujeme my Slováci dnes ako národ, čo ale nespomínam niečo akože musíme byť Čechom vďační a pod., len poukazujem na to, že dejinné udalosti sú jedna vec a skutočné cítenie a stav človeka, či národa vec druhá. Alebo aj inak povedané – božie cesty sú nevyspytateľné. Niekto jednoducho viac-menej zachraňoval Slovákov z časti aj proti ich vôli …
Nechcem sa sporiť o to, že kto sa presne zaslúžil o Slovenský národ a kto je jeho nepriateľ. Takto otázka nestojí, otázka stojí tak, že či sme schopní sa dnes definovať ako národ a ak áno, aká je naša úloha, čo chceme, debatovať o tom.
Pretože cesty k zlepšeniu situácie Slovákov mohli byť aj iné a nie horšie, napríklad federalizácia Rakúskej monarchie.
A dokonca v emancipácii národov Rakúsko-Uhorska sa dá vidieť aj niečo iné a to je egoistický zámer USA, kedy prezident Woodrow Wilson hovorí o práve na sebaurčenie národov jedine skrz vytvorenie národných štátikov, a to s úmyslom oslabiť Európu. Pretože predpokladal národnostné trenice a s tým spojené rozpor, čo sa naplnilo v II. svetovej vojne. Povedzme filozof Rudolf Steiner predpovedal novovzniknuvšiemu Československu životnosť 20 rokov. Lenže Steiner bol za sociálnu trojčlennosť v monarchii, čo je aj sen pre dnešnú dobu.
Kto by namietal, že však po páde Hitlera sa Československo znova objavilo na mape, treba si uvedomiť, že v demokratickej podobe iba na tri roky, jeho integritu neskôr garantovala iná krajina, a to bolo komunistické ZSSR. Robili to veru dôsledne ….
Po páde železnej opony ďalší vývoj už poznáme a nedajú sa nevidieť práve snahy o slabé Slovensko, či aj Česko, snahy o rôzne druhy pripojenia k mocnostiam, ide o geopolitiku.
Toto je všetko politika, ale treba sa baviť hlavne len o duchu národa, o jeho smerovaní, hoci aj tá politická snaha o národnú emancipáciu má svoje prvotné korene v samom národe, alebo aspoň v jeho kritickej časti a u inteligencie, až v druhom rade ide o politické kalkulácie, výzvy od veľmocí, garantovanie existencie pod rôznymi podmienkami a pod.
Pripojenie sa k Čechom bolo inštinktívne, ale zároveň pragmatické, oba národy aspoň posledný čas trpeli pod vládou Habsburgov, žiaden z nich nemal až tak agresívne nároky v zmysle národnom, akoby to mohli mať povedzme Poliaci, či Rusi, ak by sme sa pokúšali o územie viac na východ od Zakarpatia, a zas Chorváti, či Srbi boli pre nás ďaleko za masou Maďarov.
No treba si všimnúť aj rozmer určitého panslavizmu, veď Masaryk chcel koridor k moru a styky so Slovanmi Balkánu.
A toto pripomínam, lebo chcem ukázať obraz Slovákov širšom kontexte Slovanov, no naozaj nie len v zmysle rasy, pretože v vhlbšom zmysle sú Slovania Slovanmi práve akýmsi integrovaním mnohosti, rôznorodosti, hoci geneticky na Indoeurópskom základe ako na základe kultúrnom.
Nie je to síce celkom správny príklad, ale niečo také vidno v Rusku. Je tam aspoň snaha o symbiózu národov, ktorým ale sú v istom zmysle kultúrne nadradení Rusi. Nie ako zotročovatelia, ale ako tí, ktorí chápu ideu mnohostrannosti zjednotenú v nejaký morálny a mravný kontext. Aspoň teoreticky by to tak malo byť, v každom prípade Americká idea zjednotenia v zmysle dolára, v zmysle konzumu a pod., je akýsi protipól Ruskej, alebo Slovanskej idei o zjednotení v niečom vyššom, ide o vyššie ideály. Povedzme ako kedysi Európu zjednocovalo kresťanstvo.
Toto všetko ale uvádzam len v zmysle archetypálnom, lebo samozrejme je pravda, že aj USA, aj Rusko má reálne aj iné stránky.
„Slováci sú miernej, pokojnej povahy. Slovák len zriedka pácha ťažké zločiny, je pracovitý, rozumný, súci na remeslá a pre vedu, je statočným vojakom. Naproti tomu je tvrdohlavý, zaliečavý, lakomý a nie je veľkým milovníkom čistoty.„
Nuž pojem národ holubičí asi nebude len mýtus Slovákov o Slovákoch, ktorí sa dnes snažia mnohí a za kadejaké peniaze, za kadejakú slávu a vyznamenania z US embassy rozbortiť.
Fényes ani alkoholizmus nespomenie, ktorý spomínala aj Slovák Štúr, rovnako ako dnešní kritici Slovákov s cigaretou marihuany medzi perami a ktorí navyše otvárajú dvere aj tvrdým drogám.
Isteže, treba byť aj čistotným, ale nie len telesne. Veď Kristus hovorí o obielených hroboch plných kostí, teda plných hriechu skazy a pod …. To je poukaz na to, že možno naši predkovia viac dbali o čistotu svojich duší, ako čistotu svojich tiel. To je ale zaujímavý postreh, ktorý z časti naráža aj na to, prečo Slovania nemali a nemajú úspechy vo vonkajšku, v materiálnom svete, teda veda a pod. Jednoducho psychicky dbali viac na vnútro, ako na vonkajšok a to sa týka Slovanov všeobecne.
Netreba tu hľadať iba genetiku, ide o mix kultúr, ktoré sa nevyhranili ani nadmieru hmotársky, ani veľkými úletmi mimo hmotnú realitu. Ale nie výrazne. Treba povedať, že prototyp Slovanstva a slovenskosti je všade tam, kde sa hovorí o Strednej ceste. Je síce nevýrazná, ale mocná, lebo pretrváva a bude niesť aj svoje plody. Veru, treba si povedať na rovinu, že Slováci svoje plody svetu ešte veľmi nepriniesli.
Minulý rok som bol v blízkej rodine na pohrebe 91 ročnej Rusínky. Padla tam veta v príhovore, že „Babka každý deň vstávala s otázkou – a čo dnes budeme robiť?„
Keď sme ju navštívili pri jej deväťdesiatinách, na stolíku ležala modlitebná knižôčka s motlitbou k archanjelovi Michalovi. Tomu kto integruje a vyvoláva otázky po zmysle, ale v duchu.
Veru ani v komunistovi Leninovi sa nezaprel Slovanský element, keď vydal knihu s nástojčivým názvom „Čo robiť„. (V skutočnosti názov románu „Čo robiť?“ použil v roku 1862 Nikolaj Černyševskij – pozn.ed.)
Otázka po zmysle, otázka, že čo robiť prichádza obyčajne po zažití prázdnoty v bežnom živote, kde len uspokojujeme svoje pudy a iné materiálny a plytké nároky.
Máme tu konanie, ktoré ospravedlňujeme ako evolúciu, ako prosto naháňanie sa za potrebami vpečatenými už v génoch, Západ vždy preto vedel čo robiť, veď predsa bojovať o sebapresadenie, obabrať protivníka pre zisk. Otázka po zmysle na Západe vyvstáva málokedy, veci sa majú samo sebou inštiktívne a týmto myslím anglosaského ducha.
Slovenskí progresivisti, neomarxisti a dokonca aj nihilisti nečerpajú z ničoho iného ako len zo Slovanského a Slovenského ducha, neujdú svojmu tieňu. Resp. bol to ich prvotný moment rozhodnutia, je o inom, ako ich chcenia uchopili iné „záujmové organizácie.„. To je duch slobody, ale videnej nejasne a do tohto vákua sa vložili sily pracujúce pre cudzie záujmy. Všimnime si Rusko. Pussy Riot sú o anarchizme, ktorý vždy v Ruskom národe bol, ale západný egoizmus tieto sily chce zneužiť pre seba.
Aj keď chcú mnohí vidieť, že Slováci mali len svojich bohov a sú akýmsi vesmírom, pravda je iná a tá je o tom, že Slováci môžu a potenciálne sú schopní integrovať kultúrne bohatstvo vôbec celého ľudstva. Reálne toto robila Európa, toto sa dialo odjakživa, ibaže Západ kultúru škrtol, alebo ak nie, tak sa nechal zožrať inými.
Buďme realisti, naozaj ľudia v strednej Európe majú širší zámer vedomostí, ako je to povedzme v USA, aj keď propaganda tvrdí, že nie je to celkom tak. Viem o čom hovorím, väčšinu svojho života pracujem ako robotník, teda sa stýkam s robotníkmi a viem čo vedia a čo nevedia.
To je už iná otázka, že prečo sa tie svojim spôsobom nevedomé vrstvy nechceli vyhraniť, nechceli sa stať „pánmi„, len málo z nich „kolaborovalo„. Dokonca sú záznamy z 19. stor. kde sa píše, že keď prídu Nemci či Maďari doprostred Slovákov, tak s nimi zákonite splynú. Tiež si Maďari poťažkávajú, že Slováci majú mnoho detí …
Čo sa týka alkoholizmu, Štúr v tomto Slovákov prirovnáva k Írom, čo boli potomkovia Keltov. Istý Ír, ktorý si myslím v Bratislave založil pub sa zdôveril, že on sa len vrátil do krajiny svojich predkov. Naozaj tu žili aj Kelti, a Kelti boli vysoko duchovní, ten alkohol je zrejme ako náhražka v absencii duchovna, jednoducho chýba náboženská extáza, drogy ju nahradia, u Rusov je to podobné.
Takže určite Jakub Goda nemá pravdu, ak dal status, že Československo bolo fajn, lebo v ňom Masaryk zlikvidoval alkoholizmus. Pretože je tu tiahnutie aj k iným drogám a povedzme aj k týmto, ktoré berie sám Jakub Goda a myslím tým hlavne jeho ideológiu.
Charakteristiku Slovákov dnes vytvárajú kadejaké egoizmy a „záujmové skupiny„, a tak iba čiastkovo , alebo celkom lživo. Len zriedkavo je počuť otázku, že „kto sme a čo robiť„. Pretože určití Slováci dnes vedia kto sú z úst cudzincov robia len to, čo im títo cudzinci povedia. Majú v sebe určitú národnú náladu, ale pre ich duševno-duchovnú lenivosť a aj rôzne chyby charakteru nepôjdu ďalej, naopak to čo sami neurobili uchopia cudzinci a to hlavne pre hmotárske záujmy. Lebo ja som to ešte nepovedal? Pre mňa Slovák je človek, ktorý maximálne žije morálno-mravnými princípmi v duchovnom zmysle.
A za tie zdvihne hlas, päsť i zbraň.
Autor: Jozef Kamenský, Slovensko, 31.10.2018
Zdroj:
https://slobodnyvyber.sk/cechoslovaci-co-robit/
Už sa stalo zvykom, že „mienkotvorná“ tlač niečo vypustí bez overenia a vysvetlenia protistrany. Portál O médiách vytvoril fámu, že RTVS ide cenzurovať opozíciu. Politici opozície neváhali a vytiahli „do boja„. Nebola to pravda...
Rovnako vytiahli do boja aj „mienkotvorné“ denníky a portály. Zbežný pohľad na hlavné denníky hovorí, že sa pripájajú k politickej úderke, keď pretláčajú tému cenzúry. Priestor na vysvetlenie RTVS bol vyhradený (ak vôbec) niekde ku konci správy, pričom nadpisy ukazovali niečo iné.
Slobodný výber oceňuje snahu aktuálneho vedenia RTVS dať priestor aj ďalším stranám názorového spektra na Slovensku. Nie je to dokonalé, ale rozhodne je cítiť zlepšenie. Hoci interný materiál nepostráda logiku v bode informovania krátkych správ, bol formulovaný nešťastne.
Netreba robiť z predstavenia opozície škandál. Opozícia preto nevládne, že nedokázala zaujať voličov vo voľbách. Využíva každú príležitosť na škandalizovanie a samozrejme nesmierne citlivo a bolestne preciťuje, keď príde o nejakú možnosť sa prezentovať.
Novinári však majú informovať a nemajú podliehať emóciám jednej alebo druhej strany. Ak zachováva RTVS vyvážené informovanie v iných prípadoch je to len búrka v pohári vody. V prípade opozície sa potom hodí príslovie o karaváne a štekajúcich psoch.
Z hľadiska ostatných masmédií, ktoré nerozumejú o čo ide a napriek tomu sa k téme zápalisto a proopozične vyjadrovali, potvrdili dve zjavné pravdy. Neinformujú, ale „presvedčujú“ robia propagandu, či vytvárajú vlastnú realitu. Druhou pravdou je ich nekompetentnosť, z čoho potom vyplýva zaujatosť.
Propaganda spojená buď s vedomou, alebo nevedomou lžou vedie následne k strate dôvery médií. Nemôže za to žiadna „nepriateľská“ propaganda, či činnosť „nepriateľských“ tajných služieb. Médiá si vystačia sami.
Eduard Chmelár dáva veci na pravú mieru
RTVS NESMIE PODLIEHAŤ POLITICKÝM TLAKOM – ANI OPOZÍCIE
Vyzerá to na prvý pohľad ako obrovský škandál. Opozícia zvolala mimoriadnu tlačovú konferenciu a avizuje mimoriadne zasadnutie NR SR a možno aj trestné oznámenie. Podpredsedníčka parlamentu za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová kričí, že vo verejnoprávnom rozhlase prebieha tvrdá bezprecedentná cenzúra, horšia ako za Mečiara, ktorá nás vracia do komunizmu (sic!) a žiada spolu s Veronikou Remišovou a Miroslavom Beblavým „okamžité rozviazanie pracovného pomeru s riaditeľkou spravodajstva a publicistiky„.
Nicholsonová tvrdí, že vraj má za-ru-če-né informácie, že šéfka spravodajstva Petra Stano Maťašovská prikázala svojim redaktorom, aby „ignorovali“ opozíciu. Pritvrdzuje aj Veronika Remišová z OĽaNO, ktorá opäť vidí „tvrdú normalizáciu, hrubú propagandu vládnych strán a snahu odstrániť opozíciu z verejnoprávneho média„. Pridáva sa (ako inak) Miroslav Beblavý a Boris Kollár.
A keď sa jeden novinár konečne odváži a spýta sa tú správnu otázku, či ten interný dokument vôbec videli [pozn.ed. – dokument je uvedený na konci príspevku] a odkiaľ čerpajú informácie, zaznejú fanfáry ohlasujúce pointu celého príbehu – celé sa to dozvedeli z blogu bývalej redaktorky denníka Sme Miroslavy Kernovej…
Pri takomto desivom amaterizme mimovládnych strán (ktoré si nezaslúžia hrdý titul „opozícia„) sa mi nikto nemôže čudovať, že vždy, keď niekto z nich zajačí na poplach, a skôr ako ma ich informácia vzruší a zahorím spravodlivým hnevom, si flegmaticky položím otázku: NAOZAJ? Vyplatilo sa mi to aj tentoraz.
Poďme si teda pekne po poriadku vysvetliť, čo sa vlastne stalo.
1. Petra Stano Maťašovská rozoslala svojmu tímu interný text na pripomienkovanie, v ktorom navrhuje nové zásady krátkeho spravodajstva. Teda nešlo o príkaz, ale rutinný postup, pri ktorom materiál najprv prejde diskusiou (pravda, tu urobila svoju prvú taktickú chybu: v prostredí, z ktorého sa vynáša, sa musí na internú diskusiu zvoliť iný postup).
2. Považujem za úplne profesionálne a v poriadku, ak si verejnoprávne médium vymedzí, že bude preberať informácie len zo serióznych tlačových agentúr, ktoré predpokladajú overené zdroje, a nie z opozičných denníkov, ktoré hrajú svoje spravodajské hry a už vôbec nie z neoverených internetových portálov – je čudné, že proti tomu namieta práve Kernová, ktorá vidí všade samé hoaxy.
3. Rovnako je štandardné a dokonca by som povedal, že nevyhnutné v zmysle zákonov tejto republiky, keď sa určí dodržiavanie prezumpcie neviny – nepoužívanie celých mien a priezvisk pri podozrivých.
4. Ide o návrhy pre krátke spravodajstvo, ktoré sa vysiela každú polhodinu, nie pre Rádiožurnál. Považujem teda za pochopiteľné, ak sa žiada od redaktorov, aby nevysielali každú polhodinu avíza na opozičné protesty. Podobné akcie sa v rámci hlavného spravodajstva aj tak vždy odvysielajú – v rubrike „Očakávame“. Ale avizovať to každú polhodinu už znamená vyslovene pozývať na takéto podujatia, a to sa nezlučuje s verejnoprávnym charakterom média, ktoré si nemôže dovoliť propagovať akcie politických strán.
5. Za jediný problematický bod interného materiálu považujem návrh, aby sa do krátkych správ nezaraďovali návrhy zákonov opozičných poslancov predtým, ako neprejdú do druhého čítania. Chápem zámer šéfky spravodajstva, že chcela predísť tomu, aby bolo krátke spravodajstvo zahltené nápadmi, ktoré sú často len exhibíciou poslancov. Veronika Remišová samozrejme klame, keď hovorí, že ide o odstránenie opozície z verejnoprávnych médií. Nielen preto, lebo opozícia dostáva v RTVS neporovnateľne väčší priestor ako v komerčných médiách, ale hlavne preto, lebo poslucháč o ich návrhy nebude ukrátený v hlavnom spravodajstve presne tak ako sa to robí s koaličnými, resp. vládnymi návrhmi. Ide len o snahu zamedziť tomu, aby si politici robili z RTVS dedinský rozhlas. V každom prípade, tento bod je veľmi nešťastne formulovaný a rozumiem tomu, že mohol vyvolať pocit cenzúry.
6. Jediný dokázateľný politický nátlak zatiaľ predviedla opozícia ústami Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Žiadať okamžité rozviazanie pracovného pomeru – nie odvolanie z funkcie: prepustenie na hodinu – presahuje jej kompetencie, je to hrubý a neprijateľný nátlak na nezávislosť verejnoprávnych médií, ktorý by sa nemal za žiadnych okolností akceptovať.
Takže, kto tu vlastne vytvára politický nátlak? Môžu v „normalizačnom médiu,“ v ktorom vládne „bezprecedentná cenzúra,“ vznikať také kvalitné (ak to tak chcete počuť) protivládne reportáže, ktoré oceňuje aj opozícia? Pociťujú opozičné strany vari menej priestoru v RTVS? Tuší vôbec pani Nicholsonová, ako sa pracovalo novinárom za Mečiara v atmosfére dennodenných vyhrážok a obmedzení, keď sa im podpaľovali autá, boli fyzicky napádaní, zakazovalo sa informovanie pre konkrétne médiá – a ešte má tú drzosť porovnávať dnešnú situáciu s „komunizmom„?
Čo to má znamenať? Pomsta za vyhodenie ich chránenca Braňa Dobšinského, ktorému namerali na poludnie bezprostredne po moderovaní 0,85 promile alkoholu v krvi? Alebo len ďalší neúspešný pokus o prevrat vo verejnoprávnej televízii, keď ste taký amatér, že si informácie neoveríte, nepodložíte a preberáte ich od jednej zaujatej blogerky z druhej ruky? Na základe tohto chcete rozpútať kauzu s mimoriadnym zasadnutím parlamentu? Keby boli prázdniny, tak poviem, že niekomu prepína z tepla.
Petra Stano Maťašovská urobila chybu. Ale nie takú, aby sa z toho robila hysterická kauza ohrozenia demokracie. Každý, kto vôbec pričuchol k žurnalistike a vie, ako sa to robí, musí vidieť, že tu ide skôr o nedorozumenie vyplývajúce z nastavenia optimálneho modelu redakčnej práce a nie o politické sprisahanie.
Je mi ľúto najmä redaktorov RTVS, ktorí si poctivo robia svoju prácu a sú neustále napádaní, šikanovaní a špinení tými, ktorí nevedia stráviť, že ich kamarát Václav Mika, z ktorého sa stal medzičasom politik, už nie je poruke. V takejto atmosfére sa nedá pracovať. Preto mám pre politikov jediný odkaz:
Nechajte novinárov pracovať. Nemiešajte sa do interných vecí, ktorým nerozumiete. Ruky preč od verejnoprávnych médií – a to platí tak pre koaličných, ako aj opozičných politikov, ktorí dnes dokázateľne vyrobili ďalšiu búrku v pohári vody.
Autor: Slobodnvyber.sk, Slovensko, 23.10.2018
Zdroj:
https://slobodnyvyber.sk/opozicia-vypustila-hoax-rtvs-nikoho-necenzuruje/
P.S. Návrh Internej smernice
Krátke spravodajstvo – pripomenutie zásad:
- Zdroje pre prípravu a vysielanie krátkeho spravodajstva sú výlučne agentúrne servisy TASR a SITA, ČTK a originálne správy redaktorov spravodajstva RTVS. Z informácií uverejnených na internetových portáloch a v iných médiách správy nepripravujeme.
- Dodržujeme prezumpciu neviny – pri podozrivých/obvinených nepoužívame celé priezviská, len iniciály. V individuálnych a ojedinelých prípadoch (verejní činitelia, známe osobnosti…) je možné použiť aj priezvisko po konzultácii s nadriadeným. Zaväzuje nás k tomu aj Štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS.
- V správach sa vyhýbame avízam, resp. pozvánkam na pripravované podujatia, obzvlášť, ak ide o protestné pochody, zhromaždenia a podobne. Avíza podujatí v krátkom spravodajstve vo všeobecnosti patria len do rubriky „Dnes očakávame“ v rannom vydaní Rádiožurnálu. Aj tam treba zvážiť avizovanie tlačových konferencií podľa závažnosti očakávaného obsahu.
- Nevysielame správy v podobe príspevku (text-zvuk-text-zvuk-text), typické pre Rádiožurnál. Dve zvukové vyjadrenia v jednej správe používame len v prípade, ak sú k téme rozdielne názory relevantných subjektov a v záujme vyváženosti by mali zaznieť.
- Nezaraďujeme správy o návrhoch zákonov a noviel z dielne opozičných poslancov predtým, ako neprejdú do druhého čítania, a už vôbec nie bez stanoviska koalície, resp. vecne príslušného rezortu. (Parlamentná prax hovorí, že z týchto návrhov takmer žiadny neprejde prvým čítaním, ich relevantnosť je preto veľmi nízka. Často ide o odborne nepripravené, nesystémové a neprekonzultované návrhy, ktoré majú skôr zaujať verejnosť, ako riešiť problém. Poslucháča by skôr zavádzali, ako informovali.)
- Správy môžu a majú obsahovať aj informácie o dianí v regiónoch Slovenska, vyhýbame sa však správam vyslovene lokálneho charakteru (obzvlášť avizujúcim nejaké podujatie).
- Dbajme na funkčnosť zvukov v správe, obzvlášť v prípade telefonátu. Ak je kvalita telefonátu nízka a informácia v ňom dôležitá, je lepšie prerozprávať ju, ako odvysielať nezrozumiteľný a niekedy aj redundantný zvuk.
- Závažnú informáciu vysielame opakovane v každom vydaní správ vrátane jej uplatnenia v titulku. Ak je to možné, variujeme podobu jej spracovania (štylistiku, výstavbu správy, zvuky).
- Správy o pol staviame v zásade na princípe „jednou vetou“, ide o základnú informáciu – fleš. Nerozvíjame ju ďalej. Správa v tomto prehľade nemôže obsahovať tri až štyri vety. Informácia však musí byť vyvážená.
- Titulky sú krátke, jasné, nevysvetľujú. Titulok nemá byť identický s prvou vetou zahlásenia.
- Správy štylizujeme jednoducho, príhovorovo. Vyhýbame sa pasívam a administratívnemu štýlu (realizovať, uskutočniť, konať….).
- Ženské priezviská (zahraničné aj domáce v mužskej podobe) prechyľujeme podľa zásad slovenského pravopisu.
- Osoby uvádzame vždy menom a priezviskom a môžeme variovať funkciou + priezviskom, teda nikdy neuvádzame len priezvisko.
- Dodržiavame zásady spodobovania a fonetiky ( nie vysvedčenie, ale vysvečenie, nie mestský, ale meský, nie osvedčenie, ale osvečenie).
- Počasie čítame striktne vecne bez hovorových konštrukcií (neodporúča sa „málo oblakov, viac vetra, trochu dažďa, veľmi slnečno, sem-tam spŕchne, vietor bude pofukovať“).
- Poslucháčov treba vždy pozdraviť/privítať v mieste na to určenom vo zvukovej grafike. Je to slušnosť a štandard.
Vyzkoušejte SimpleSite zdarma
Nové komentáře