PI-NEWS.SK

22. srp, 2019
Dnešní normalizátori sa podobajú na komunistov...
 
Audio zde:
 
 
Autor: Slobodnyvyber.sk, Slovensko, 22.8.2019
9. srp, 2019
Předvolební průzkum do Národnej rady...
 
1) Smer - Fico 22%
2) Progresivisté - Čaputová 14%
3) LSNS - Kotleba - 12 %
4) KDH - Křesťané - 7,5 %
5) SaS - Sulík - 7 %
6) SNS - Národovci - 7 %
7) Sme Rodina - Kollár - 6,3 %
8) OlaNO - Matovič - 6 %
9) Za ludí - Kiska - 5 %
 
Tož, Fico vede i přes ten Sorošmajdan, co na něj upekli, Progresivistům Čaputové podpora klesá, Kotleba je třetí, Křesťané se vrací a jsou čtvrtí, Sulík udělal chybu podporou Čaputové a klesl o 10 %, následují Národovci SNS, Kollárova konzervativní Sme Rodina, Matovič s nezávislejma a Kiska je na hraně vstupu do parlamentu...
 
Uvidíme jestli Mečiar s Harabinem založí tu novou stranu a zasáhnou do politického boje, nicméně už teď je možnost z toho průzkumu sestavit pronárodní slovenskou vládu a progresivisté budou v opozici...Je jasné, že ten tlak majdanistů poroste, ale k parlamentním volbám, na rozdíl od prezidentských Slováci chodí...
 
Autor: TGM, Praha, ČR, 9.8.2019
 
Zdroj:
 
23. čvc, 2019

Články Daga Daniša čítam rád, pretože píše, čo si myslí a premýšľa nad súvislosťami. Tu na Slobodnom výbere dám občas info o článku ktorý ma mimoriadne zaujal, ale odporúčam si prečítať aj ostatné jeho články priamo na Aktualitách. Stoja za to...

V originálnom texte sú modrým zdrojové linky na ktoré sa odvoláva.

Dag Daniš:

Ako politická korektnosť zabíja slobodu

https://www.aktuality.sk/clanok/707565/komentar-daga-danisa-ako-politicka-korektnost-zabija-slobodu/?

Mladý britský sociológ Noah Carl sa zrejme stane jedným zo symbolov éry, ktorú ovládla novodobá cenzúra. A kazatelia „politickej korektnosti“.

Carl bol verejne lynčovaný a nakoniec aj vyhodený z univerzity len preto, že sa opovážil hovoriť pravdu.

Sociológ Carl skúmal, ako genetika ovplyvňuje inteligenciu a správanie. Uvedomoval si, že tým otvára tému, ktorá je pre mnohých tabu. No bol presvedčený, že „potláčanie vedeckej diskusie o rase, génoch a IQ môže byť škodlivé“.

V skratke: Carl vedecky skúmal rôzne etnické skupiny, v ktorých sú rozdielne prevládajúce danosti. Ale aj rozdielne sklony k sociálnej neprispôsobivosti či ku kriminalite (napríklad medzi niektorými imigrantmi, ktorí sa nedokázali integrovať do západnej spoločnosti). 

Pomenovanie a skúmanie týchto rozdielov je podľa Carla nutné pre to, aby mohla fungovať účinná pomoc. A riešenia, ktoré budú zmierňovať rozdiely. 

Bitka akademikov

Carlov výskum viedol k niečomu, čo by sme mohli označiť ako „vojnu akademikov“. Stovky študentov a vedcov (najmä ľavicovo a liberálne orientovaných) v otvorenom liste naliehali na univerzitu v Cambridge, aby ho prepustila pre údajnú nepriamu podporu „pseudovedy“. A aby vyšetrovanie zamerala aj na tých, ktorí ho prijali. 

Ďalšie stovky vedcov sa zas postavili na stranu Carla, faktov a slobody vedeckého bádania.

Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní univerzita Carla prepustila. Argumentovala aj tým, že jeho štúdie poburovali študentov a mohli by byť zneužívané v extrémistickom prostredí na šírenie rasovej nenávisti. Na univerzite sa vraj kvôli Carlovi zhoršila atmosféra a mnohí študenti a akademici sa cítili „zranení a zradení“. Cambridge je univerzita, na ktorej pôsobia stovky zahraničných študentov, pedagógov a vedcov.

Argumenty univerzity treba brať vážne. Výskum a otváranie citlivých tém môže mať nepríjemné vedľajšie následky. Univerzita má právo ukončiť výskumný program, ktorý vedie k zhoršeniu medziľudských vzťahov alebo k pobúreniu či zraňovaniu menšín.

Sloboda slova a bádania či hlásanie faktov majú svoje hranice, ktoré už nedefinuje veda, ale etika. Alebo politika. Napríklad politika vedenia univerzity.

Na druhej strane: nekompromisný zákrok vedenia – nijaké napomenutie ani pokus o riešenie, rovno vyhadzov – môže mať škodlivé následky. Aj pre vedu, aj pre spoločnosť. Carl nehlásal bludy. Robil sociologický výskum, ktorý bol označený za nevhodný. 

Politicky citlivý výskum by mal byť podriadený etickému kódexu, no nie zákazom.

Veda verzus ideológia

V prvom rade: Carlova téza, že genetika je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú inteligenciu, nie je názor, ale fakt. Uznávajú to, hoci len v tichosti, aj jeho odporcovia. Námietky smerovali prevažne k tomu, že Carlov výskum je eticky a metodologicky pochybný, nevhodne interpretovaný a môže byť zneužívaný politickými radikálmi na „pseudovedu“.

Inými slovami: vyzerá to tak, že v záujme politickej korektnosti alebo prevládajúcej ľavicovo-progresívnej ideológie, ktorá odmieta skupinové, rodové a iné rozdiely, by sa mala veda zdržať „nevhodného výskumu“. Britský akademik Matthew Goodwin tvrdí, že v Carlovom prípade musela veda ustúpiť ideológom, ktorí sa nie veľmi presne považujú za „liberálov“. 

Tí tvrdia, že terén, do ktorého vstúpil Carl, je nielen rasový, ale aj rasistický. 

Tento postoj už v 70-tych rokoch hlásal Dworkin: „Netvrdíme, že vždy a všade sa má skúmanie rasových genotypových rozdielov v IQ skončiť. Tvrdíme, že v tomto čase, v tejto krajine, v tejto politickej klíme by sa mali konkrétni vedci dobrovoľne zdržať skúmania genotypových rasových rozdielov v oblasti IQ“.

Sociológ Carl asi netušil, že to, čo malo platiť pre Spojené štáty v roku 1974, bude platiť aj o 45 rokov neskôr v Británii.

Odpísali ho ako rasistu. Neprávom. Carl netvrdí, že niektoré etnické skupiny sú menejcenné a iné nadradené. Rasistické a fašistické pseudoteórie sú, verme, definitívne prekonané. Tvrdí len to, že medzi ľuďmi a skupinami sú vedecky preukázané prevládajúce rozdiely, ktoré je potrebné sociologicky skúmať. Nie prehliadať.

Podstata západnej civilizácie

Na zákrokoch proti Carlovi – alebo proti filozofovi Rogerovi Scrutonovi – je smutné to, že majú ničivé následky. Nielen pre slobodu slova či slobodu vedeckého výskumu.

Inkvizičné údery proti vedcom podkopávajú samotné základy západnej civilizácie. Tým, že blokujú slobodu a iniciatívu. A tým aj voľnú súťaž nápadov, ideí, teórií, ktorá je motorom pokroku. Úspech Západu stojí a padá na rešpektovaní slobody. 

Keď britská vláda odvolala z poradnej funkcie Scrutona (pre krik progresívcov, ktorým sa nepáčili jeho konzervatívne názory), magazín Economist to komentoval ako chybu. Snahy unifikovať intelektuálne prostredie podľa Economist-u povedie k obavám ľudí prejavovať svoje postoje, ktoré nedostatočne zapadajú do mediálneho a akademického mainstreamu.

Podobne The Times kritizovali odstavenie Carla: „Vláda davu dusí slobodu prejavu na akademickej pôde“. Komentár tvrdí, žeslobodnú diskusiu na univerzitách likviduje nástup novej formy náboženského fundamentalizmu – neliberálneho liberalizmu.Illiberal liberalism. Tento termín si treba zapamätať. Ešte o ňom budeme počuť. 

Následkom bude strach prejaviť sa, strach debatovať, strach robiť sporný vedecký výskum. Alebo snaha prispôsobiť sa a zapadnúť do šablón, ktoré sú v móde. A ktoré tým správne zorientovaným (novodobým súdruhom) zaručia komfort, uznanie a kariéru… 

Princípy evolúcie

Západná spoločnosť od čias osvietenstva napredovala – v poznaní, vo vede, v objavoch, v technológiách. Nebolo to tým, že na Západe by bola vyššia priemerná inteligencia ako na Ďalekom východe (výskumy, áno, aj tie potláčané, ukazujú opak).

Západ napredoval hlavne vďaka jednej dôležitej veci: vyššej miere slobody, plurality a konkurencie, aká bola inde. Zjednodušene povedané, sto miliónov ľudí, ktorí pracujú a premýšľajú slobodne, vyprodukuje viac nápadov, ktoré v súťaži uspejú, ako miliarda ľudí, ktorých dusí ideologický alebo náboženský dozor.

Tlak na uniformitu je vždy tlakom na priemernosť. Preto sú slobodné krajiny (alebo slobodné éry) vždy úspešnejšie ako tie menej slobodné.

Nevyhnutnou podmienkou evolúcie je tvorba dostatočného množstva mutácií. Teda vybočení oproti mainstreamu. Väčšina z nich je neúspešná. No tie úspešné, ktoré sa v prirodzenom výbere presadia, vedú k pokroku. Platí to nielen o darwinistickom vývoji druhov, ale aj o vývoji vedeckých teórií a nápadov.

Zásahy do vedy a „upaľovanie“ vedcov z ideologických dôvodov podkopávajú piliere západnej civilizácie. A blokujú vývoj.

Možno to znie paradoxne, ale práve niektorí príliš horliví „liberáli“ sú dnes brzdou slobody. A niektorí príliš bigotní „progresívci“ sú brzdou pokroku.

Autor: Slobodnyvyber.sk, Bratislava, Slovensko, 23.7.2019

Zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/politicka-korektnost-nici-zaklady-nasej-civilizacie/


 

9. čvc, 2019

Je normálne, že sa vyrojili obhajcovia abnormality? V skutočnosti sa nevyrojili, len idú krok za krokom...

Audio zde:
 
 
Autor: Slobodnyvyber.sk, Bratislava, Slovensko, 9.7.2019
3. čvc, 2019

Počuli ste o Úrade na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti? Malo by sa tam oznamovať všetko o korupcii...

Zdanlivo to vyzerá dobre, pôjde o nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Nebude sa zodpovedať nikomu a o svojej činnosti bude raz za rok predkladať správu Národnej rade SR.

Podozrenie začína vznikať, keď čítate, kto bude predsedom: „Predsedu nového úradu na ochranu oznamovateľov bude voliť Národná rada SR spomedzi dvoch kandidátov vybraných odbornou komisiou zloženou z členov vymenovaných prezidentom SR, vládou SR, verejným ochrancom práv, Radou pre štátnu službu a poradným orgánom vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti.

Už svitá? Bude to čistá mimovládka posvätená zákonom. Samozrejme, bude sa zaoberať korupciou. Ale tak, ako to mimovládky robia – pekne selektívne. Tam kde je žiadúce pritiahnuť uzdu, budú sa hľadať páky a aj najmenšie prečinenie bude znamenať nástup orgánov štátnej moci. Pre „správnych“ a „slušných“ ľudí však bude mať dozaista pochopenie, alebo bude predpokladať, že tam sa korupcia nevyskytuje. Pritom práve prostredie mimovládok je smutne preslávené faktickou korupciou, keď v niektorých prípadoch až 90% prostriedkov ide na tzv. réžiu. Ale odtiaľ asi donášači nebudú.

Pokiaľ chcete vedieť „odkiaľ vietor fúka“, napovieme. Nadácia „Zastavme korupciu“ upiekla vznik Úradu so súčasným premiérom Pellegrinim a schválila aj kandidátky.

Ó, áno, je to presne tá nadácia, ktorá len v roku 2017 minula 294 tisíc eur, z toho bol priamy vklad majiteľa firmy Eset Trnku 262 tisíc eur. Na svoje výplaty si minuli 173, 5 tisíc eur. Na investigatívu išlo „neuveriteľných“ 5800 eur a na príspevky oznamovateľom korupcie vraj dala 40 tisíc eur. Ohľadom týchto peňazí sa nám ozvali niektorí z týchto ľudí. Nemali správny politicko-korektný názor, tak dostali z koláča dieru. A keďže svedkov treba chrániť nik sa nedozvie, či tie peniaze skutočne vyplatili.

A kto sa tam hlási? Vo voľbe v stredu 26.6. nebol post predsedu obsadený.

Kandidátky sú ženy, Zuzana Dlugošová a Monika Filipová. Ani jedna z nich nezískala súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Voľba sa preto zopakuje dnes, o 11. hodine.

V princípe je jedno, koho zvolia, obe sú preverené mimovládkami. Advokátka Zuzana Dlugošová pôsobila aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, Monika Filipová je úradníčka z ministerstva vnútra, aktívna v občianskom združení Dobrý úradník.

Avšak z týchto dvoch je horúcim kandidátom Filipová kvôli svojej činnosti v mimovládkach. Jej združenie Dobrý úradník bolo financované napríklad Nadáciou Pontis – asi nemusíme predstavovať.

Filipová si za cieľ stanovila obsadenie úradu profesionálmi. Pozrite si zloženie „Dobrého úradníka“ a porovnajte obsadenie úradu o rok. Dobré miesta v štátnej správe pre „slušných“ ľudí …

Záver

Vytvorenie úradu, ktorý fakticky supluje úlohu orgánov moci, je vyjadrením nedôvery k fungovaniu týchto orgánov. Je to presun moci k ľuďom, ktorí pochádzajú z nadačného prostredia. Okruh týchto ľudí je nastavený v prvom rade na získavanie moci, vplyvu a s tým súvisiacimi peniazmi.

Je zaujímavé, že hoci ide o ústup od tradičného rozdelenia moci, politické strany tieto trendy podporujú. Zrejme dúfajú, že na tom budú profitovať. napríklad súčasný Úrad vytvorila vláda Smeru a ďalších koaličných strán. To vyznieva skutočne dosť ironicky pri populistickom nastavení rétoriky predsedu Smeru Róberta Fica, ktorý pred voľbami zvoláva hromy-blesky na mimovládky. Rovnako tento deal podporuje aj novovzniknuté Progresívne Slovensko. Konkrétne kandidátku Filipovú podporuje Sibyla z PS.

Treba však upozorniť, že politické strany sa zvyčajne mýlia vo svojich odhadoch. Otvorenie Pandorinej skrinky je jednoduché. Ale zavrieť ju zvyčajne nie je možné, alebo len veľmi ťažké. Mimovládne organizácie získavajú dôležitú základňu a s postupom času zrejme podobných organizácií bude vznikať stále viac.

Cieľom zrejme nebude nahradenie politických strán, skôr zmena ich významu. Politické strany budú pracovať v prospech kartelu dôležitých politických mimovládok.

Ak predtým boli politické strany v prvom rade lobistami miestnych oligarchov, dnes budú lobistami takisto. Len sa ich úroveň posunie o rád vyššie, budú zastupovať záujmy medzinárodných korporácií a globálnych multimiliardárov, ktorí tieto mimovládne organizácie financujú.

Autor: Slobodnyvyber.sk, Bratislava, Slovensko, 3.7.2019

Zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/ako-sa-kali-progresivna-doba/