PI-NEWS.SK

25. bře, 2019
Liberálna banda na Slovensku opanovala verejný priestor...
 
Jediný priestor, kde je možné ešte ako-tak slobodne využiť Ústavou garantovanú slobodu slova, je Internet. Je čas o slobodu bojovať.
 
Audio zde:

https://slobodnyvyber.sk/podcast/slobodu-slova-vam-progresivne-slovensko-nezabezpeci/

Autor: Slobodnyvyber.sk, Slovensko, 25.3.2019
21. bře, 2019

Pár postrehov k voľbám...

Názor Eda Chmelára stojí za prečítanie, hoci s ním nemusíme súhlasiť. Neviem sa napríklad stotožniť s jeho ľavicovým vnímaním sveta, či v tejto chvíli zbytočnou kritikou kresťanstva, ale za najdôležitejšie v ňom považujem postrehy ohľadom neférovej kampane a podpásoviek v nej, pod pláštikom oháňania sa „slušnosťou“.

VÝBER MEDZI TMAVOMODRÝM A BLEDOMODRÝM VARIANTOM

Existuje jeden starý politický trik, ktorý sa pokúšal vnútiť slovenskej verejnosti už Mikuláš Dzurinda – že na rozdieloch medzi pravicou a ľavicou nezáleží. Trik preto, lebo tento postoj bol len neúprimnou pózou, ako ľahšie predať obyvateľstvu nepopulárne neoliberálne reformy. Politik, ktorý tvrdí, že nie je ani ľavičiarom, ani pravičiarom, zákonite skončí napravo – vzhľadom na štruktúru spoločnosti, nastavenie trhov, médií a pravidiel kapitalizmu. Dzurindovo ideologické zahmlievanie sa skončilo sociálnymi nepokojmi na východnom Slovensku, ktoré musela potláčať armáda, nezvyčajne ostrými protestami cirkví a výmenou antisociálneho ministra sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka za umiernenejšiu Ivetu Radičovú. V šľapajach Mikuláša Dzurindu dnes kráča Progresívne Slovensko, ktoré takisto tvrdí, že pravica a ľavica už nie je určujúci typ politického konfliktu. Krivdil by som im, keby som ich prirovnal k SDKÚ, ale treba vedieť, že politická scéna sa za tie roky posunula a dnes by si dovolil experimentovať na obyvateľstve s najextrémnejšimi receptmi ekonomického neoliberalizmu len úplný šialenec.

Tento diskurz je však falošný. V čase, keď Slovensku podľa údajov OECD hrozí v dôsledku robotizácie a technologického pokroku strata 70 % pracovných miest, keď sa čoraz viac ľudí prepadáva do pásma energetickej chudoby, keď sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými prehlbujú a niekoľko ľudí vlastní taký obrovský majetok ako polovica zemegule, na ľavicových riešeniach záleží viac ako kedykoľvek predtým. Iba rozsah identít (kultúrnych, etických či environmentálnych) sa rozšíril.

Je preto nešťastné ak nie vyslovene hlúpe, že Maroš Šefčovič, nominovaný stranou, ktorá o sebe tvrdí, že je „sociálnodemokratická“, v kampani predvádza nedôstojné pózy a do centra kampane kladie témy, akoby chcel potvrdiť, že na ľavici už naozaj nezáleží. Štylizovanie sa do pozície konzervatívneho kresťana je vyslovene trápne, pretože všetci vieme, že tento kandidát sa hrá na niečo, čím nikdy nebol. Strana Smer-SD robí tú istú chybu ako pred piatimi rokmi, keď prezentovala Roberta Fica ako „birmovaného komunistu“, ktorý bol zbytočne agresívny k svojmu súperovi. Rovnako je však ťažko uveriteľné, keď sa Maroš Šefčovič štylizuje do polohy predstaviteľa ľavice, ktorým v živote nebol. Jediná uveriteľná a autentická poloha tohto kandidáta je jeho európanstvo a skúsenosti z medzinárodnej scény. Jeho tím nakrútil jedno veľmi dobré video, v ktorom sebavedomo presviedčal voličov, že Slovensko potrebuje silného prezidenta s obrovskými skúsenosťami, ktorý zvádzal tie najťažšie súboje v rokovacích sálach Európy a sveta a nezlomí ho tlak mocných. Dalo by sa, samozrejme, polemizovať o tom, že Maroš Šefčovič zatiaľ preukázal hlavne to, že si rozumie skôr s medzinárodnými elitami ako s domácim obyvateľstvom, ale dobre – tu bol presvedčivý a autentický, tu ponúkal kvalifikáciu, ktorú Zuzana Čaputová jednoducho nemá. Zrejme to nebude stačiť, tento zápas už môže len ťažko vyhrať, ale vždy je dôležité, aby si v ňom udržal svoju tvár.

Na druhej strane musím povedať, že mi je vyslovene odporné, ako sa médiá, časť opozície a agresívni voliči dnes už bývalej podpredsedníčky Progresívneho Slovenska usilujú urobiť z Maroša Šefčoviča hlupáka. Desí ma, čo si dovolili k jeho manželke, keď ju napokon v karikatúrach zobrazovali ako ježibabu s veľkým nosom – a nikto z tábora Zuzany Čaputovej sa proti tomu nepostavil, hoci ešte nedávno sa právom rozhorčovali nad podobne nevkusným zobrazením ich favoritky v konšpiračnom mesačníku. To len poukazuje na fakt, že celé toto divadlo o slušnosti a spravodlivosti je len obludný morálny gýč, samoúčelný prostriedok, ktorý sa odhodí hneď, ako tieto kruhy získajú moc. Čaputovej hra na slušnú bábiku, na ktorú všetci útočia, je len marketingová taktika. Tí, ktorí ju vymysleli, veľmi dobre vedia, že pri jej veľkom náskoku by jej uškodilo, aby sa k veciam vyjadrovala konkrétne a vstupovala do hodnotových zápasov. Jej úlohou je byť za peknú a reprezentatívnu – napokon, tak ju vníma a to je aj hlavná motivácia väčšiny jej voličov.Je zarážajúce, že tomuto gýču podľahli aj feministky, ktoré tvrdia, že na pohlaví nezáleží. A zrazu nám ju núkajú len preto, že je žena a len preto, že je pekná – čím dávajú najavo, že nerozhoduje kvalita kandidáta, ale jej pohlavie a že hlavným kritériom nie je byť kompetentnou, ale peknou. Asi ťažko by ste presvedčili labouristických voličov, aby nevolili Jeremyho Corbyna, ale Theresu Mayovú, lebo je žena. Rovnako ako som držal palce Barackovi Obamovi nie preto, že je černoch, ale preto, lebo jeho idealizmus bol chytľavý a Hillary Clintonovú či Madeleine Albrightovú som neodmietal pre jej pohlavie, ale zvrátený militarizmus.

Pozícia vyzývateľa je vo voľbách vždy iná ako pozícia favorita. Vyzývateľ musí byť ofenzívnejší, lebo musí komunikovať zásadný rozdiel. Napokon, aj Zuzana Čaputová, kým bola slabšia, neváhala zaútočiť na Štefana Harabina a urobila to veľmi dobre a trefne. Ale nikto nefňukal, že na neho útočí, bola to legitímna kritika, ktorú ona voči sebe stále nezvláda. Póza Zuzany Čaputovej je pokrytecká aj preto, že svojich agresívnych fanúšikov nijako nekrotí. Maroš Šefčovič sa voči nej vymedzuje priamo, ona na útoky používa zástupy trollov. Ako som však už neraz zdôraznil, uplatňovanie hodnôt sa začína rozvíjať až vo vzťahu k tým, ktorí neslúžia našim záujmom. Ak Čaputovej tábor nevie či nechce zastaviť útoky na svojich oponentov, uchyľuje sa len k účelovej hre, výsledkom ktorej bude nová ešte hlbšia polarizácia spoločnosti, v ktorej sa bude odmietanie kultu osobnosti ostrakizovať ako v psychotických diktatúrach. Napokon, ak sa o nej už začínajú písať rozprávky pre deti – čo má obdobu snáď len v severokórejských škôlkach, kde deti musia počúvať príbehy zo života Kim Ir-sena – a nie je jej to trápne či nepríjemné, potom sa treba mať na pozore, lebo takéto praktiky slovenskú politiku neozdravia a demokraciu neposilnia. https://svetlopodperinou.sk/zuzana-dievca-ktore-sa-nebalo/

Je potrebné pomenovať veci pravým menom: v týchto prezidentských voľbách ľavica prehrala. A ak chce prežiť, musí si zadefinovať, čo má vlastne predstavovať. Ani Zuzana Čaputová, ani Maroš Šefčovič nie sú reprezentantmi ľavicovej politiky, ale tmavomodrým a bledomodrým variantom toho istého prúdu. Nie je to voľba v pravom zmysle slova, ale výber medzi Coca Colou a Pepsi Colou. Nemá vôbec nijaký zmysel, aby sa na prístupe k týmto dvom osobnostiam polarizovali voličské skupiny. Zuzana Čaputová sa za ľavičiarku nikdy nepovažovala, ako bývalá volička OKS a Mostu-Híd sa formovala na hodnotách pravice, nepodporuje zastavenie zvyšovania veku odchodu do dôchodku a nenamietala by ani voči tomu, keby zrušili obedy či vlaky zadarmo. Maroš Šefčovič síce seba samého označuje ako ľavicového kandidáta, ale človek, ktorý podporoval bombardovanie Juhoslávie i vojnu v Iraku, ktorý vyjednával a vášnivo obhajoval TTIP, ktorá mohla zničiť naše sociálne výdobytky a environmentálne štandardy, dosť dobre nerozumie, o čom ľavica je. Určite sa nemôže zastaviť pri obedoch a vlakoch zadarmo.

V čase, keď sa odbúravajú základné sociálne istoty a frustrovaným ľuďom sa ponúka ako odškodné náboženská viera, musí byť ľavica odvážnejšia. V čase, keď mocenské elity všetkých prúdov nespája oddanosť k slobode a demokracii, ale ku kapitalistickému systému a vojensko-priemyselnému komplexu, to musí byť ľavica, ktorá prekonáva kapitalizmus spravodlivejším a demokratickejším systémom. U nás sa síce stále považuje za „neslušné“ napísať taký článok, aký vyšiel v piatok v britskom denníku The Guardian – totiž, že kapitalizmus ničí Zem – ale jedine takáto dôsledná kritika oligarchického režimu má zmysel. Nečinnosť v oblasti klimatickej zmeny znamená, že mladým ľuďom kradnú budúcnosť, že logikou kapitalizmu zostáva heslo „máte nárok na taký podiel z prírodných zdrojov, koľko si dokážete kúpiť“, že ekonomika nesmeruje k distribúcii, ale ku koncentrácii. Žiaľ, bežní ľudia dnes až príliš často hlasujú proti vlastným záujmom. Uvedomiť si to je prvý krok na ceste k oslobodeniu.

Autor: Eduard Chmelár, Slovensko, 21.3.2019

(karikatúra: Ľubomír Kotrha)

Zdroj:

https://www.facebook.com/ChmelarEduard/posts/2329658823732663?tn=K-R

A ešte jedna poznámka: Podobné rozprávky, ake píšu jej fanúšikovia o Čaputovej, sa tu písali v 50 rokoch o Stalinovi a Leninovi. Čo si máme o tom myslieť?

Zuzana Dievča, ktoré sa nebálo

Zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/22436-2/


 

 

17. bře, 2019
Voľby skončili podľa ačakávania. Obrovský mediálny tlak priniesol očakávané víťazstvo Čaputovej...
 

Pod zástavou „boja proti zlu“ sa zhromaždili ľudia zo zdanlivo úplne rozdielnych táborov. Ortodoxní ľavičiari, rovnako ako zaprisahaní pravičiari, kresťania so zástancami všetkého čo kresťania odmietajú

Na druhej strane sa médiám darí vytvárať ilúziu nezmieriteľného boja u jej oponentov. Vyhral človek, ktorého médiá okamžite spojili s mafiou.

V podstate nie je ani jeden kandidát dobrý. Ale vzhľadom na to, že Čaputová má veľké množstvo presvedčených a Šefčovič zrejme množstvo voličov bývalých protivníkov nepritiahne, výsledok je prakticky jasný už dnes…

Autor: slobodnyvyber.sk, Slovensko, Bratislava, 17.3.2019

Zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/podcast/caputovane-alebo-rezen-nic-pre-zastancov-zdravej-vyzivy/


 

13. bře, 2019

Autor: Internet, Slovensko, TGM, Praha, ČR, 13.3.2019

11. bře, 2019

Dostali sme do redakcie zaujímavý text. Je od ženy z praxe, ktorá zareagovala na poznámku, že v Česku zistili, aká je inklúzia nebezpečná. A že sa opäť budú vracať k systému špeciálnych škôl...

Na Slovensku síce inklúzia nie je povinne zavedená zákonom, ale praktický výkon zaraďovania detí do školských zariadení ju fakticky zaviedol. Školstvo dnes produkuje doslova idiotov na základe nariadení idiotov s diplomami. Univerzity sú plné nádejných progresívnych reformátorov v zmysle dúhovej multikultúrnej budúcnosti.

Prečítajte si desivý príbeh jednej dnešnej „modernej“, „inkluzívnej“ školy

Vážená redakcia.

Nedá mi nenapísať k inklúzii. Nielen v Česku, aj u nás táto inklúzia je zavádzaná legislatívou, resp. usmerneniami MŠVVaŠ SR. Od minulého školského roka školy musia prijímať mentálne retardovaných (MR) žiakov do bežnej základnej školy (ZŠ).

Metodický postup je už roky takýto: každé dieťa by podľa zákona malo ísť v apríli na zápis do základnej školy v mieste bydliska, bez ohľadu na to, či je zdravé, hluché, ťažko mentálne postihnuté a pod.

Riaditeľ ho zapíše do 1. ročníka ZŠ a potom rodičia dodajú výsledky psychologického, špeciálno-pedagogického a prípadne ďalšieho vyšetrenia a na základe toho riaditeľ prijme alebo neprijme žiaka. Rozhodujúci je tu postoj zákonného zástupcu – ak si vezme do hlavy, že jeho dieťa bude navštevovať ZŠ, riaditeľ ho musí prijať, ak ho má v obvode.

Niektorí rodičia postihnutých detí hľadia na prospech dieťaťa a umiestnia ho do príslušnej špeciálnej školy.

Niektorí ale uprednostnia svoje PR a dieťa ide do (normálnej) ZŠ.

Navyše, pedagogicko-psychologické poradne sú inštruované, aby rómskym deťom dávali testy IQ, ktoré nadhodnocujú, resp. ich prispôsobovali ich potrebám, lebo podľa školiteľky z Katolíckej Univerzity Ružomberok „majú Rómovia iné schopnosti, než nerómovia a preto v bežných testoch IQ nebudú nikdy takí úspešní a preto im treba prispôsobiť testy“ – koniec citátu.

A tak máme v triedach s 25 žiakmi 2-3 dyslektikov, 2-3 mentálne retardovaných (novšie – rozumovo postihnutých) žiakov, 2-3 Rómov, k tomu už pomaly na každej škole je aspoň jeden autista, my máme v škole aj jedno sluchovo postihnuté a jedno ťažko zrakovo postihnuté dieťa, atď. A to sme malá škola s 230 žiakmi.

Podotýkam, že rómske deti s rôznymi postihnutiami sú poradňami často klasifikované ako žiaci zo SZP (sociálne znevýhodnené prostredie). To znamená, že aj keď je žiak mentálne retardovaný, alebo je dyslektik, dysgrafik…, často sa stane, že poradňa, ktorá ako jediná má na to kompetenciu podľa zákona, ho zaradí ako SZP. To znamená, že takýto žiak dostane obedy zdarma, družinu zdarma a ďalšie benefity,  a –  nemôže byť integrovaný. Toto je podstata:  tým, že je zaradený ako SZP, vypadáva zo štatistiky postihnutých žiakov a teda vypadáva zo štatistiky miery výskytu postihnutia v rómskej populácii. A tak, aj keď je MR, sedí v ZŠ.

Som školský špeciálny pedagóg a stretávam siedmakov, ktorí nie sú schopní sčítať do 20 s prechodom cez 10, ani na prstoch. Učiteľ mi ich pošle, aby som ich naučila operácie so zlomkami, percentá, priamu a nepriamu úmeru a pod.

Šiestak nedokáže odpísať z tabule tri slová a niekedy ani svoje meno bez chyby, ale mám s ním preberať angličtinu, lebo rodičia si neželajú oslobodenie od cudzieho jazyka, lebo by mu to zúžilo výber strednej školy. V tejto chvíli prestanete argumentovať a vzdáte to.

Nehovoriac o tom, že zakladatelia špeciálnej pedagogiky sa obracajú v hrobe, lebo celý systém je zničený, rovnako ako odborné štúdium na VŠ, pričom voľakedy to bola špičková škola. Logopédia sa dá napríklad študovať len ako rozširujúce dvojročné štúdium (dávno 4 roky denného), bez jedinej hodiny priamej praxe alebo náčuv, len čistá teória. My sme mali 4 roky logopédie, rok praxe v škole pre rečovo chybné deti, pol roka na afaziológii a pol roka na foniatrii. Dnes 2 roky teórie. Na zaplakanie.

V rámci politickej korektnosti napr. vypadol predmet patopsychológia postihnutého dieťaťa, alebo sa objaví len ako krátka informácia. Tento odbor skúma patologické javy v detskej psychike, ktoré vznikajú následkom nejakého postihnutia, telesného, sluchového… a hľadá spôsoby výchovy týchto detí, aby sa následky postihnutia čo najviac zmiernili, alebo eliminovali. Dnes sa tvárime, že také niečo neexistuje a presviedčame deti aj rodičov, že všetko je OK. Ale ono to nezaberá. A tak nám rastú postihnutí s ranami na duši a narušenou psychikou.

Viem, že toto nie je hlavná politická téma, ale podľa mňa výrazne prispieva k znižovaniu pozitívnych šancí krajiny do budúcnosti.

Pravidelne Vás počúvam a vážim si Vašu prácu. Je veľmi potrebná.

S pozdravom … (meno poslucháčky je redakcii známe)

Autor: slobodnyvyber.sk, Slovensko, 11.3.2019
 
Zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/ako-nam-aktivisti-potichu-zaviedli-inkluziu-do-skol/