PI-NEWS.SK

23. čvc, 2019

Články Daga Daniša čítam rád, pretože píše, čo si myslí a premýšľa nad súvislosťami. Tu na Slobodnom výbere dám občas info o článku ktorý ma mimoriadne zaujal, ale odporúčam si prečítať aj ostatné jeho články priamo na Aktualitách. Stoja za to...

V originálnom texte sú modrým zdrojové linky na ktoré sa odvoláva.

Dag Daniš:

Ako politická korektnosť zabíja slobodu

https://www.aktuality.sk/clanok/707565/komentar-daga-danisa-ako-politicka-korektnost-zabija-slobodu/?

Mladý britský sociológ Noah Carl sa zrejme stane jedným zo symbolov éry, ktorú ovládla novodobá cenzúra. A kazatelia „politickej korektnosti“.

Carl bol verejne lynčovaný a nakoniec aj vyhodený z univerzity len preto, že sa opovážil hovoriť pravdu.

Sociológ Carl skúmal, ako genetika ovplyvňuje inteligenciu a správanie. Uvedomoval si, že tým otvára tému, ktorá je pre mnohých tabu. No bol presvedčený, že „potláčanie vedeckej diskusie o rase, génoch a IQ môže byť škodlivé“.

V skratke: Carl vedecky skúmal rôzne etnické skupiny, v ktorých sú rozdielne prevládajúce danosti. Ale aj rozdielne sklony k sociálnej neprispôsobivosti či ku kriminalite (napríklad medzi niektorými imigrantmi, ktorí sa nedokázali integrovať do západnej spoločnosti). 

Pomenovanie a skúmanie týchto rozdielov je podľa Carla nutné pre to, aby mohla fungovať účinná pomoc. A riešenia, ktoré budú zmierňovať rozdiely. 

Bitka akademikov

Carlov výskum viedol k niečomu, čo by sme mohli označiť ako „vojnu akademikov“. Stovky študentov a vedcov (najmä ľavicovo a liberálne orientovaných) v otvorenom liste naliehali na univerzitu v Cambridge, aby ho prepustila pre údajnú nepriamu podporu „pseudovedy“. A aby vyšetrovanie zamerala aj na tých, ktorí ho prijali. 

Ďalšie stovky vedcov sa zas postavili na stranu Carla, faktov a slobody vedeckého bádania.

Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní univerzita Carla prepustila. Argumentovala aj tým, že jeho štúdie poburovali študentov a mohli by byť zneužívané v extrémistickom prostredí na šírenie rasovej nenávisti. Na univerzite sa vraj kvôli Carlovi zhoršila atmosféra a mnohí študenti a akademici sa cítili „zranení a zradení“. Cambridge je univerzita, na ktorej pôsobia stovky zahraničných študentov, pedagógov a vedcov.

Argumenty univerzity treba brať vážne. Výskum a otváranie citlivých tém môže mať nepríjemné vedľajšie následky. Univerzita má právo ukončiť výskumný program, ktorý vedie k zhoršeniu medziľudských vzťahov alebo k pobúreniu či zraňovaniu menšín.

Sloboda slova a bádania či hlásanie faktov majú svoje hranice, ktoré už nedefinuje veda, ale etika. Alebo politika. Napríklad politika vedenia univerzity.

Na druhej strane: nekompromisný zákrok vedenia – nijaké napomenutie ani pokus o riešenie, rovno vyhadzov – môže mať škodlivé následky. Aj pre vedu, aj pre spoločnosť. Carl nehlásal bludy. Robil sociologický výskum, ktorý bol označený za nevhodný. 

Politicky citlivý výskum by mal byť podriadený etickému kódexu, no nie zákazom.

Veda verzus ideológia

V prvom rade: Carlova téza, že genetika je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú inteligenciu, nie je názor, ale fakt. Uznávajú to, hoci len v tichosti, aj jeho odporcovia. Námietky smerovali prevažne k tomu, že Carlov výskum je eticky a metodologicky pochybný, nevhodne interpretovaný a môže byť zneužívaný politickými radikálmi na „pseudovedu“.

Inými slovami: vyzerá to tak, že v záujme politickej korektnosti alebo prevládajúcej ľavicovo-progresívnej ideológie, ktorá odmieta skupinové, rodové a iné rozdiely, by sa mala veda zdržať „nevhodného výskumu“. Britský akademik Matthew Goodwin tvrdí, že v Carlovom prípade musela veda ustúpiť ideológom, ktorí sa nie veľmi presne považujú za „liberálov“. 

Tí tvrdia, že terén, do ktorého vstúpil Carl, je nielen rasový, ale aj rasistický. 

Tento postoj už v 70-tych rokoch hlásal Dworkin: „Netvrdíme, že vždy a všade sa má skúmanie rasových genotypových rozdielov v IQ skončiť. Tvrdíme, že v tomto čase, v tejto krajine, v tejto politickej klíme by sa mali konkrétni vedci dobrovoľne zdržať skúmania genotypových rasových rozdielov v oblasti IQ“.

Sociológ Carl asi netušil, že to, čo malo platiť pre Spojené štáty v roku 1974, bude platiť aj o 45 rokov neskôr v Británii.

Odpísali ho ako rasistu. Neprávom. Carl netvrdí, že niektoré etnické skupiny sú menejcenné a iné nadradené. Rasistické a fašistické pseudoteórie sú, verme, definitívne prekonané. Tvrdí len to, že medzi ľuďmi a skupinami sú vedecky preukázané prevládajúce rozdiely, ktoré je potrebné sociologicky skúmať. Nie prehliadať.

Podstata západnej civilizácie

Na zákrokoch proti Carlovi – alebo proti filozofovi Rogerovi Scrutonovi – je smutné to, že majú ničivé následky. Nielen pre slobodu slova či slobodu vedeckého výskumu.

Inkvizičné údery proti vedcom podkopávajú samotné základy západnej civilizácie. Tým, že blokujú slobodu a iniciatívu. A tým aj voľnú súťaž nápadov, ideí, teórií, ktorá je motorom pokroku. Úspech Západu stojí a padá na rešpektovaní slobody. 

Keď britská vláda odvolala z poradnej funkcie Scrutona (pre krik progresívcov, ktorým sa nepáčili jeho konzervatívne názory), magazín Economist to komentoval ako chybu. Snahy unifikovať intelektuálne prostredie podľa Economist-u povedie k obavám ľudí prejavovať svoje postoje, ktoré nedostatočne zapadajú do mediálneho a akademického mainstreamu.

Podobne The Times kritizovali odstavenie Carla: „Vláda davu dusí slobodu prejavu na akademickej pôde“. Komentár tvrdí, žeslobodnú diskusiu na univerzitách likviduje nástup novej formy náboženského fundamentalizmu – neliberálneho liberalizmu.Illiberal liberalism. Tento termín si treba zapamätať. Ešte o ňom budeme počuť. 

Následkom bude strach prejaviť sa, strach debatovať, strach robiť sporný vedecký výskum. Alebo snaha prispôsobiť sa a zapadnúť do šablón, ktoré sú v móde. A ktoré tým správne zorientovaným (novodobým súdruhom) zaručia komfort, uznanie a kariéru… 

Princípy evolúcie

Západná spoločnosť od čias osvietenstva napredovala – v poznaní, vo vede, v objavoch, v technológiách. Nebolo to tým, že na Západe by bola vyššia priemerná inteligencia ako na Ďalekom východe (výskumy, áno, aj tie potláčané, ukazujú opak).

Západ napredoval hlavne vďaka jednej dôležitej veci: vyššej miere slobody, plurality a konkurencie, aká bola inde. Zjednodušene povedané, sto miliónov ľudí, ktorí pracujú a premýšľajú slobodne, vyprodukuje viac nápadov, ktoré v súťaži uspejú, ako miliarda ľudí, ktorých dusí ideologický alebo náboženský dozor.

Tlak na uniformitu je vždy tlakom na priemernosť. Preto sú slobodné krajiny (alebo slobodné éry) vždy úspešnejšie ako tie menej slobodné.

Nevyhnutnou podmienkou evolúcie je tvorba dostatočného množstva mutácií. Teda vybočení oproti mainstreamu. Väčšina z nich je neúspešná. No tie úspešné, ktoré sa v prirodzenom výbere presadia, vedú k pokroku. Platí to nielen o darwinistickom vývoji druhov, ale aj o vývoji vedeckých teórií a nápadov.

Zásahy do vedy a „upaľovanie“ vedcov z ideologických dôvodov podkopávajú piliere západnej civilizácie. A blokujú vývoj.

Možno to znie paradoxne, ale práve niektorí príliš horliví „liberáli“ sú dnes brzdou slobody. A niektorí príliš bigotní „progresívci“ sú brzdou pokroku.

Autor: Slobodnyvyber.sk, Bratislava, Slovensko, 23.7.2019

Zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/politicka-korektnost-nici-zaklady-nasej-civilizacie/


 

9. čvc, 2019

Je normálne, že sa vyrojili obhajcovia abnormality? V skutočnosti sa nevyrojili, len idú krok za krokom...

Audio zde:
 
 
Autor: Slobodnyvyber.sk, Bratislava, Slovensko, 9.7.2019
3. čvc, 2019

Počuli ste o Úrade na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti? Malo by sa tam oznamovať všetko o korupcii...

Zdanlivo to vyzerá dobre, pôjde o nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Nebude sa zodpovedať nikomu a o svojej činnosti bude raz za rok predkladať správu Národnej rade SR.

Podozrenie začína vznikať, keď čítate, kto bude predsedom: „Predsedu nového úradu na ochranu oznamovateľov bude voliť Národná rada SR spomedzi dvoch kandidátov vybraných odbornou komisiou zloženou z členov vymenovaných prezidentom SR, vládou SR, verejným ochrancom práv, Radou pre štátnu službu a poradným orgánom vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti.

Už svitá? Bude to čistá mimovládka posvätená zákonom. Samozrejme, bude sa zaoberať korupciou. Ale tak, ako to mimovládky robia – pekne selektívne. Tam kde je žiadúce pritiahnuť uzdu, budú sa hľadať páky a aj najmenšie prečinenie bude znamenať nástup orgánov štátnej moci. Pre „správnych“ a „slušných“ ľudí však bude mať dozaista pochopenie, alebo bude predpokladať, že tam sa korupcia nevyskytuje. Pritom práve prostredie mimovládok je smutne preslávené faktickou korupciou, keď v niektorých prípadoch až 90% prostriedkov ide na tzv. réžiu. Ale odtiaľ asi donášači nebudú.

Pokiaľ chcete vedieť „odkiaľ vietor fúka“, napovieme. Nadácia „Zastavme korupciu“ upiekla vznik Úradu so súčasným premiérom Pellegrinim a schválila aj kandidátky.

Ó, áno, je to presne tá nadácia, ktorá len v roku 2017 minula 294 tisíc eur, z toho bol priamy vklad majiteľa firmy Eset Trnku 262 tisíc eur. Na svoje výplaty si minuli 173, 5 tisíc eur. Na investigatívu išlo „neuveriteľných“ 5800 eur a na príspevky oznamovateľom korupcie vraj dala 40 tisíc eur. Ohľadom týchto peňazí sa nám ozvali niektorí z týchto ľudí. Nemali správny politicko-korektný názor, tak dostali z koláča dieru. A keďže svedkov treba chrániť nik sa nedozvie, či tie peniaze skutočne vyplatili.

A kto sa tam hlási? Vo voľbe v stredu 26.6. nebol post predsedu obsadený.

Kandidátky sú ženy, Zuzana Dlugošová a Monika Filipová. Ani jedna z nich nezískala súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Voľba sa preto zopakuje dnes, o 11. hodine.

V princípe je jedno, koho zvolia, obe sú preverené mimovládkami. Advokátka Zuzana Dlugošová pôsobila aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, Monika Filipová je úradníčka z ministerstva vnútra, aktívna v občianskom združení Dobrý úradník.

Avšak z týchto dvoch je horúcim kandidátom Filipová kvôli svojej činnosti v mimovládkach. Jej združenie Dobrý úradník bolo financované napríklad Nadáciou Pontis – asi nemusíme predstavovať.

Filipová si za cieľ stanovila obsadenie úradu profesionálmi. Pozrite si zloženie „Dobrého úradníka“ a porovnajte obsadenie úradu o rok. Dobré miesta v štátnej správe pre „slušných“ ľudí …

Záver

Vytvorenie úradu, ktorý fakticky supluje úlohu orgánov moci, je vyjadrením nedôvery k fungovaniu týchto orgánov. Je to presun moci k ľuďom, ktorí pochádzajú z nadačného prostredia. Okruh týchto ľudí je nastavený v prvom rade na získavanie moci, vplyvu a s tým súvisiacimi peniazmi.

Je zaujímavé, že hoci ide o ústup od tradičného rozdelenia moci, politické strany tieto trendy podporujú. Zrejme dúfajú, že na tom budú profitovať. napríklad súčasný Úrad vytvorila vláda Smeru a ďalších koaličných strán. To vyznieva skutočne dosť ironicky pri populistickom nastavení rétoriky predsedu Smeru Róberta Fica, ktorý pred voľbami zvoláva hromy-blesky na mimovládky. Rovnako tento deal podporuje aj novovzniknuté Progresívne Slovensko. Konkrétne kandidátku Filipovú podporuje Sibyla z PS.

Treba však upozorniť, že politické strany sa zvyčajne mýlia vo svojich odhadoch. Otvorenie Pandorinej skrinky je jednoduché. Ale zavrieť ju zvyčajne nie je možné, alebo len veľmi ťažké. Mimovládne organizácie získavajú dôležitú základňu a s postupom času zrejme podobných organizácií bude vznikať stále viac.

Cieľom zrejme nebude nahradenie politických strán, skôr zmena ich významu. Politické strany budú pracovať v prospech kartelu dôležitých politických mimovládok.

Ak predtým boli politické strany v prvom rade lobistami miestnych oligarchov, dnes budú lobistami takisto. Len sa ich úroveň posunie o rád vyššie, budú zastupovať záujmy medzinárodných korporácií a globálnych multimiliardárov, ktorí tieto mimovládne organizácie financujú.

Autor: Slobodnyvyber.sk, Bratislava, Slovensko, 3.7.2019

Zdroj:

https://slobodnyvyber.sk/ako-sa-kali-progresivna-doba/


 

26. čvn, 2019
Média častokrát prezentujú určité názory ako tie slušné a správne a evokujú že tie ostatné sú teda neslušné a nesprávne – dehumanizujú tak všetkých oponentov...
 
Preto bolo pre mňa radosťou prečítať si kultivovaný rozhovor predsedu cirkvi bratskej Štefana Evina a jeho oponenta doc O Prostredníka. Celý si ho môžete prečítať v časopise Dialóg – v internom časopise Cirkvi bratskej – z marca roku 2018. (Kde nájdete aj iné hodnotné články) https://www.dialog.cb.sk/uploads/pdf/rok 2018/Dialog 3 www.pdf
 
V poslednom čase sa pomerne nástojčivo a opakovane ozýval hlas z Rady Európy s výzvou, aby štáty, ktoré ešte neratifikovali tzv. Istanbulský dohovor tak čo najskôr spravili (ide o11 štátov), čo na Slovensku, ale nielen na Slovensku, vyvolalo rôzne reakcie – v spoločnosti i v cirkvách. Napríklad v Chorvátsku prebehli demonštrácie proti jeho ratifikácii, s požiadavkou na dodatok k tejto zmluve, ktorý by vylučoval pasáže o rodovej rovnosti. Na Slovensku sa ozval vtedajší premiér R. Fico, že kým bude premiérom, Dohovor sa ratifikovať nebude (ešte netušil, že premiérom už dlho nebude), 13. februára predstavitelia 11 cirkví odsúhlasili a podpísali tzv. Badínske vyhlásenie, v ktorom žiadajú, aby Slovensko Dohovor nielenže neratifikovalo, ale aby z neho stiahlo svoj podpis (Dohovor podpísala ešte v r. 2011 vláda Ivety Radičovej), následne skupina teológov iniciovala a vydala tzv. Stanovisko k Vyhláseniu… v ktorom vyslovujú nesúhlas s Vyhlásením predstaviteľov slovenských cirkví. Jednoducho – Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský – podľa miesta prijatia), ktorý svojím názvom nevzbudzuje ani náznak kontroverznosti, priniesol rozdelenie spoločnosti a vniesol rozpory aj dovnútra cirkví. Všetky spomínané dokumenty si ľahko nájdete na webových stránkach, nebudeme ich teda uverejňovať, ale pozvali sme si na besedu
 
Pokračování textu zde:
 
 
Autor: Slobodnyvyber.sk, Slovensko, 26.6.2019
8. čvn, 2019
Už dlhšie som tehotný určitými myšlienkami, ale k tomuto pôrodu ma dokopalo až video u Jakuba Godu, že ako je v Bruseli fajn. Ja nemám námietky, ale ak vec trocha zveličím, tak aj nacisti svojho času kľudne mohli točiť filmy o tom, ako je v Osvienčime fajn. A nebolo? Ako pre koho...
 
V skutočnosti sa ale teraz nechcem naozaj baviť o tom kde je najfajnejšie, túto dilemu prenechávam cestovným kanceláriám a propagandistom. To vôbec nie je o tom. 
 
Nejaký psychológ dal návrh, že opýtajte sa hocikoho – „To čo si to včera urobil? “ A takmer každý si bude myslieť, že viete, čo by nechcel aby ste vedeli, pretože každý máme nejakú trinástu komnatu, a svoje dôvody pre pocit viny. 
 
Asi to nie je len tak, že ľudstvo verilo či už v karmu, alebo v prvotný hriech, alebo v pudy, ktorým ak podliehame, môžeme sa dostať do basy. Alebo si „iba“ spotvoríme život. 
 
Ľudstvu bolo odjakživa jedno, či si červený, či zelený, alebo aj čierny, ale išlo o to, aký si charakter, akých „bohov“ uznávaš a či so sebou čosi robíš. No fakt, odkiaľ sa vzal rasizmus? 
V antike pristupovali k človeku podľa jeho schopností a podľa nich aj otrokov povyšovali dom stavu slobodných ľudí. 
 
Prvými rasistami boli zrejme slušní ľudia, ktorým sa zafixoval pri morálke a mravoch aj povrch, teda možno farba kože, jazyk, náboženstvo a iné. Preto dnes antifašisti povedzme pestujú rasizmus voči Rusom, iní slušní proti náboženskému presvedčeniu a pod. 
 
Stalo sa nepatričným priznať si svoje slabosti, hriechy. Veď vlastne sme tiež iba zvieratá a tie nehrešia. Potom nastupuje namýšľanie si svojej dokonalosti, taký aký som. Že vraj sa netreba o nič pokúšať, nič dosahovať. To sú iba gény a my to nezmeníme a gény sú boh. Sloboda nejestvuje. A slušnosť? 
 
Slušnosť mi nainfikovali moji kresťanskí predkovia, ktorých teraz v podstate nenávidím. Tiež nechcem bolesť, snažím sa o umelý raj. 
 
Potlačím v sebe boj zla s dobrom, potlačím v sebe osobný rast v cnostiach, s ktorým som sa narodil. A ono to raz vybuchne, moja pravda chce von a tak raz vyrobím exces, povedzme spôsobím nehodu pod vplyvom alkoholu. 
 
Pretože my naozaj nie sme dokonalí, iba sa k dokonalosti vyvíjame a našou úlohou je spolupracovať na tomto pláne. Nikto nie je dobrý, ani slušný, iba sa o to snažíme. Pozri sa na pravdu – poznaj svoje hriechy. 
 
Človek dokonca ani v tzv. pudoch nie je dôsledne pudový. Dávno je za nami práca iba pre prežitie, dávno je za nami sexuálny pud iba pre to samé. My už dávno riešime iné a to je morálno-mravný postoj k tomu, že kde pracovať, ako pracovať pre koho. Je tam kus sebarealizácie, aj obety, aj mnoho iného. 
 
Dokonca ani náš žalúdok netúži po tom, či po tamtom pre nejaké prežitie. Kto si rieši svoje vášne „Marsu“, toho ťahá k pikantnému, kto chce posilniť svoje ego a trocha sa rozplynúť, ten pôjde za sladkým, atď. 
 
Sú tu ale trendy, ktoré v nás akoby zoceľovali bdelosť. To sú tie trendy, ktoré by rady prekryť skutočné človečenstvo, ktorého osudom je boj o zdokonaľovanie sa. 
Tieto trendy sa dívajú na život ako na nejaký statický automat. Chcú dokonalosť tu a teraz, a preto umŕtvujú život. 
 
Napríklad, že je jedno akú má človek farbu kože. Takto ale otázka nestojí. Otázka stojí tak, že aký je to človek, čo chce. To je otázka ich samých, pokiaľ ide povedzme o Rusko. Oni tam majú podvedomé pudenia po pravde, ale žiaľbohu iba podvedomé. 
 
Pôvodne som chcel písať aj o obhajobe klasického myslenia, tak teraz na to príde. 
Ja neobhajujem staré, ale obhajujem pôvodnú podstatu človečenstva. Iste, je to na polemiku, ale kto tu ešte chce polemizovať? 
 
Svoj príklon ku klasickému napríklad demonštrujem na príklade manželstva, resp. lásky, to by bolo presnejšie. 
My sa naozaj zamilovávame do nevhodných ľudí a práve v tom je ten fígel. Na počiatku bolo pudenie, ale Život, či Boh čaká od teba tvorivú odpoveď. Si schopný vedomej lásky? Vytvoríš ju? Uchováš prvotný vzťah, prvotnú lásku svojimi schopnosťami?
 
A toto ja pokladám za ľudské. 
 
Aký máš podiel na tom, že si sa zaľúbil? Ale máš svoj vlastný podiel na tom, že sa snažíš o lásku k bytosti, ktorá ti ubližuje, ktorá je hriešna. A ty si tu preto, aby si jej pomohol. To je tvoj osud ako človeka. Tiež ten, že budeš bojovať so svojimi hriechmi a prejdeš katarziou povedzme až sebanenávisti. Hoci ak ľúbime, ak až do dna milujeme, čím zabúdame na seba, kde je sebanenávisť? Zmizla.
 
My sme sa naozaj nenarodili, ako dokonalí a slušní, iba na tom pracujeme. A k tejto práci nám veľmi pomáha láska. 
V hebrejčine má slovo milovať a poznať rovnaký koreň, je v písmene lamed a ono je to o tom – skrz lásku poznávame, alebo aj skrz poznanie milujeme. 
 
A o tom by mal byť diskurz týchto dní. Nie že či potrebujeme viac černochov, alebo menej, ale ako sa sebazdokonaľovať k cnostiam a nakoniec až k tej láske. 
 
Autor: Jozef Kamensky, Bratislava, Slovensko, 8.6.2019
 
Zdroj: